Sudca prišiel v ten istý večer. Athénaïs ho pozvala do jedálne spolu so svojimi hosťami. Po večeri ho spolu s Ibrahimom pozvala do salónika, kde boli iba oni traja. Na stole bola pripravená karafa a tri poháre. Kým vychutnávali víno z Bordeaux, Athénaïs rozprávala, prečo tak súrne pozvala na návštevu kráľovského sudcu.
„A keďže si jeho jasnosť myslí, že je v práve, trvá na tom, že musím opustiť Francúzsko ako jeho manželka. Ja si však myslím, že v práve vôbec nie je, lebo ma omámil olejom tak, že som sa nemohla brániť a dobrovoľne by som na niečo také nikdy nepristúpila. Milý pán vojvoda, teraz bude na vás, ako náš spor rozsúdite,“ zakončila svoje rozprávanie.
„Môže k tomu vaša jasnosť ešte niečo dodať?“ obrátil sa sudca na sultána.
„Nie, pani markíza porozprávala naozaj všetko do tých najmenších podrobností.“
„Mohli by ste mi ukázať ten olej?“
„Pravdaže, vaša milosť. Nechala som pripraviť aj kúpeľ, aby ste ho mohli vyskúšať.“
Po tých slovách odprevadila sudcu do kúpeľa a vrátila sa k sultánovi. Po čakaní, ktoré nemalo konca, sa vo dverách salónika objavil rozžiarený sudca:
„To je znamenitá medicína, obzvlášť pre mužov v mojom veku, jasnosť. Pani markíza, večná škoda, že ste ma tam nechali samotného! To bol raj! Nuž ale teraz sa vráťme k nášmu sporu.“
Saint-Simon si pohodlne sadol a usadil aj oboch odporcov.
„Konečný verdikt v mene francúzskych kráľovských zákonov znie: Pani markíza je na celom území Francúzskeho kráľovstva slobodná žena, ktorá rozhoduje sama o svojom živote. Obzvlášť ak už raz súd zrušil jedno jej manželstvo z dôvodu rôzneho vierovyznania manželov. Čo sa týka sporu, konala pod nátlakom, lebo aj omamné látky sa za určitých okolností považujú za nátlak, a preto je zbavená záväzku, na ktorý dobrovoľne nepristúpila. Proti tomuto rozsudku sa nemôžete odvolať, lebo jeho veličenstvo nechalo plnú moc rozhodovania kráľovskému súdu, ktorý tu zastupujem teraz ja. Tento rozsudok dostane v písomnej forme každá zo sporných strán. V prípade, že jeho jasnosť princ nesúhlasí s rozsudkom, môžeme ho obviniť z pokusu o únos a zatvoriť do väzenia. Ako diplomata ho potom iba vyhostíme, pochopiteľne, že jeho majetok v takom prípade bude zabavený v prospech kráľa. Ale k takýmto krajným opatreniam pravdepodobne nedôjde, lebo jeho jasnosť súhlasila, aby tento spor bol uzavretý na území Francúzska a určite sa podrobí aj prvotnému rozsudku. Ako náhrada súdnych trov mi postačí fľaštička tohto rajského oleja.“
Ibrahim sa dlho nemohol spamätať z takéhoto, pre neho prekvapujúceho záveru. Podľa spokojnosti sudcu si myslel, že mu Athénaïs prisúdi. A tu, hľa, toto … Nielenže mu ju neprisúdil, ale pohrozil mu vyhostením! Ako keby nejaká žena bola takejto ochrany hodná! Na druhej strane … Athénaïs je toho hodná, ináč by sa o ňu toľké roky nesnažil …
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.