Ibrahimova žena
Dvor už dávno sídlil vo Versailles, keď opäť prišiel do Francúzska Ibrahim. Hneď, ako si vybavil potrebné formality, ponáhľal sa za Athénaïs do jej zámku.
„Vitajte, jasnosť. A kde zostala Gabrielle?“
„Vaša sestra nemohla ísť so mnou. Lekár jej to neodporučil.“
„Je chorá?“
„Nie, to našťastie nie je. Je tehotná a trošku ťažšie to znáša. Kvôli kráľovskému pozvaniu som nemohol čakať a tak som jej dal tých najlepších lekárov.“
„Poďte ďalej a urobte si pohodlie. Dám pripraviť kúpeľ.“
„Pôjdete si so mnou zaplávať?“ spýtal sa a oči sa mu šibalsky zaleskli.
„Nie.“
„Už som vám rozprával, že na našich trhoch sa predávajú ženy odhalené. Vidieť vás takto nič neznamená. Keď som vás učil plávať, nevadilo vám to.“
„Vtedy tu bola aj moja sestra. Teraz ste tu sám.“
„Môžem pozvať niektorú zo svojich manželiek.“
„Dobre, v tom prípade súhlasím.“
Stretli sa v kúpeli. Athénaïs už plávala v bazéne, keď vošiel Ibrahim. Prišiel však sám.
„Kde máte manželku?“
„Ani jednej sa nechcelo kúpať. Naposledy sa vykúpali dnes ráno v kráľovských kúpeľoch.“
Vyzliekol si vrchný odev a vošiel ku nej do bazéna. Chvíľu ešte plávali a potom vyšli von.
„Priniesol som vám nový olej. Mal by sa natierať po kúpaní,“ podal jej fľaštičku. Ona si ju zobrala, vytiahla zátku a privoňala. Bola to veľmi príjemná až omamujúca vôňa.
„Čo je to?“
„Osviežuje to telo i ducha. Natrite sa.“
„Nepoviete mi, z čoho je?“ spýtala sa a už si natierala odhalené ruky i nohy.
„Poviem, ale najprv si musíte ľahnúť, aby sa olej vpil do pokožky.“
Poslúchla a ľahla si. Nevadilo jej ani mokré spodné prádlo, v ktorom sa kúpala. V celom tele cítila omamujúce teplo a všetko bolo akési ľahšie a príjemnejšie. Zdalo sa jej, že sa vznáša na vlnách a zrazu pocítila neprekonateľnú túžbu byť s mužom. Tá túžba sa stupňovala čoraz šialenejšie a na druhej strane jej telo akoby nevládalo pohnúť ani prstom. Cítila, že akési príjemné ruky jej vyzliekajú mokrý odev, ale jej myseľ bola veľmi ďaleko …
Keď sa prebrala z toho ľahkého otupenia, ležal vedľa nej Ibrahim a spokojne sa usmieval.
„Čo ste mi to dali, vy podvodník?!“
„To najlepšie afrodiziakum, moja milá. Vyrába sa z omamných lián a cibúľ kvetov, ktoré vy nepoznáte. Stali ste sa mojou ženou, drahá. Mimochodom, už sa mi osvedčil, keď som tu bol naposledy.“
Athénaïs vyskočila ako divá mačka: „Kde ste ho vtedy použili?! Koľko žien ste takto prinútili odísť s vami?!“
„Natrel som sa ním sám, keď som navštívil Sévigné. Aby som pred ňou nezlyhal ako muž. A ako iste viete, nechal som ju tu.“
„Aj tak ste ma podviedli! Nie som vaša žena, niečo také nemôže platiť!“
„Stalo sa a teda platí.“
„Hlúposť! Tu ste vo Francúzsku a tu platia európske zákony!“
„A kto vám niečo také môže potvrdiť?“ bezočivo sa na ňu usmieval.
Zamyslela sa. Je to zlé, ak niečo nevymyslí, bude musieť odísť do Turecka alebo prinajlepšom na Candiu. Hrôza! Kto by jej tak mohol pomôcť? Princ de Condé už zomrel a tento tu si myslí, že vyhral!
Saint-Simon! Sudca, ktorý ju vyšetroval v travičskej afére! Ako na neho mohla zabudnúť? Všetko, čo mu vtedy povedala, naozaj uchoval v tajnosti. On jediný by jej mohol pomôcť v takejto chúlostivej situácii.
„Poznám sudcu, ktorý nás rozsúdi, milý priateľ,“ povedala mu milo. „Teraz sa vrátime do našich komnát a ja mu napíšem list.“
Ibrahimovi zmrzol úsmev na tvári. Trvalo mu poriadnu chvíľu, kým sa spamätal: „Dobre, moja drahá, ale ten list si ako váš muž prečítam.“
„S pokojným svedomím vám ho pred zapečatením dám prečítať. Vojvoda Saint-Simon je kráľovský sudca, na ktorého diskrétnosť sa skutočne môžem kedykoľvek spoľahnúť.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.