Popoludní sa u nich zastavil aj Gerd s Kristínou. Hneď chceli vidieť mamičku i dieťatko.
Gerd si prisadol k Natálii na posteľ, držal ju za ruku a hladil ju po tvári. Bol šťastný, že všetko dobre dopadlo.
„Som rád, že máte zdravú dcérku,“ povedal.
„Gerd, veď by to bolo proti prírode keby sa práve mne narodil syn,“ smiala sa Natália. Na tvári jej ešte bolo vidieť prežitú bolesť.
„To mi musíte vysvetliť, lebo tomuto naozaj nerozumiem,“ spýtala sa Kristína.
„Počula som že v mestečku ma všetci prezývajú feministka, tak musím rodiť dcéry. Nakoniec, obávam sa, že syna v tomto živote asi vychovávať nebudem.“
„A ako budete volať maličkú?“ spýtal sa Gerd.
„Gerda, to meno si priniesla,“ odpovedala Natália.
„A ja som si pri mojej vrodenej skromnosti myslel, že to meno bude mať po mne,“ poznamenal Gerd.
„Milý priateľ, vaše meno je Gerhardt a jej meno je Gertrúda, ale aj tak som rada, že sa na prvý pohľad vaše mená podobajú. Možno z nej raz bude skutočne taká vynikajúca učiteľka matematiky ako vy, Gerd,“ odvetila so smiechom Natália. Po tomto vyhlásení sa smiali už aj Kristína a Johann. Iba Gerd bol stále skromný: „Nemyslím si, že by som bol až takým zlým učiteľom matematiky. Moji študenti si najnovšie myslia, že ich skúšam formou hľadania chýb v mojich výpočtoch. Je to vynikajúca metóda ako žiakov motivovať a zaujať. A mimochodom, učím ich popri tom aj nemecky a francúzsky. Samozrejme všetko veľmi šarmantne.“
„Tak to ste vystrájali dnes?“ opýtal sa pobavený Johann.
„Musíte uznať, že som si poradil veľmi dobre. Mimochodom, v septime mi pomáhala Kristína.“
„To sa nečudujem. Museli ju všetci čerti brať, keď videla čo stvárate pri tabuli,“ smiala sa Natália.
„Áno, musím uznať, že bola vynikajúca,“ povedal Gerd a bozkal Kristíne ruku. „Vždy keď tak rozkošne vyvrátila oči dohora, vedel som, že mám nejakú chybu. Tak som v triede povedal, že kto tú chybu nájde, dostane jednotku. Johann, máte vynikajúcich žiakov. Všetci dostali asi po dve jednotky.“
„Viac ste už toho nevyviedli?“ spýtal sa Johann.
„Žiaľ nie. Tie vyučovacie hodiny sú akési krátke,“ posťažoval sa Gerd.
„Gerd, ale tá vaša metóda nie je až taká zlá,“ ozval sa Johann.
„To si myslím, že nie,“ odpovedal skromne Gerd. „Veď som ju sám vymyslel.“
„Vymyslel to už pán Komenský, povedzme, že vy ste ju len znovuobjavili. Ja som na ňu pozabudol. Na školách sa totiž o Komenskom len hovorí, ale máločo sa praktizuje. Z Čiech som si priniesol všetky jeho diela.“
„A čo vám bráni začať podľa neho učiť? Ja som to už predsa urobil,“ pochválil sa Gerd.
„Musíme sa na to spolu pozrieť. Predsa sa len niektoré veci od 17. storočia zmenili.“
„Naozaj si to myslíte?“
„Vlastne ani nie. Ľudia sú stále rovnakí.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.