[hidepost=0]

Žena, Matka, Deva, Dievčina živá
stvorila ťa Ruka Božia, bola ti žičlivá.
Pridala ti do Vienka Dar – Nehu
spočinula na jemnulinkom Brehu.
Starostlivosť Jeho a Jeho Láska
Pulzuje to tebou a ťa láska.

Nebudeš už odvrhnutou, nemou.
Ku tebe sa pridá množstvo Vnemov,
ktoré dosiaľ v sebe si zahrabala.
Nové v tebe povstaň! On ti dáva!
Nechceš sa len dívať, len tak nechať ísť
Neha si ťa získa, Láska chce s ňou sa zísť.

Nemyslela Žena na Dar Života
Iskra Chcenia čisto chce sa zaligotať.
Neubudne ti, keď sa budeš dávať
Láska Jeho bude sa ti naplno vnárať
do teba, do Skutkov čistých tvojich
Duša už sa hýbe, chce si to osvojiť.

Tak poď, povstaň tam, kde si zastala
aby Iskra v tebe nikdy nezaspala.
Zakrátko ťa bude budiť tvoje Chcenie.
Nájdeš sa s ním vyššie, bude vykúpené
tvojím Smiechom nad tým, ako si súdila,
keď Duša Svetom len tak si blúdila.

Tak rozvíjaj sa Chcenie, budem pri tebe stáť
aby si zatkala, čo chceš v sebe spriasť.
Pre teba už nikdy nebude to ináč
zapne a či vypne v tebe sa Vypínač?
Nechceš a nebudeš sa Žitím ponevierať
Prázdnotou sa v sebe malátne povievať.

Nech už len Sloboda, Žena, ťa ohýba
vystúpiš, aj Blízkym dáš Slobodienky Krídla.
Voľnosť ich zaveje tam, kde už zabúdali
Iskierku Slobody nadlho postrácali.
Neviem bez Hanby pred Tebou stáť,
pôjdem však ďalej, nebudem stagnovať.

Nech ťa vedú, Žena, len Prúdy Slobody
po nich prídeš ľahko vždy len do Pohody.
Ucítiš tam Rieku, plná je Plodnosti
všetko si v nej nájdeš. Dar Jeho Hojností.

[/content_control]