Ján bez slova vyšiel a zavrel za sebou dvere. Karol pokračoval: „Tak mladému pánovi sa mladé dámy nepáčia! Jeho vkus je zameraný na … ako to povedať, hm … staršie ročníky! Za mojich mladých čias … ale čo budem hovoriť!“
„No moment, Karol. To, že ma poprosil o pomoc, nič neznamená. Sú priatelia s Řehořom. A ten mu povedal, že si našiel nevestu aj jemu. Ako si ho dokázal presvedčiť?“
„Povedal som mu, že som jeho otec, moja milá.“
„A tomu mám ako rozumieť?!“
„Nuž, ako kráľ som otcom vlasti a teda tým pádom som tak trochu otcom aj tvojmu synovi.“
„No,“ uškrnula sa Beáta, „rada by som videla, ako tieto teórie rozvíjaš pred Orlíkom, ktorý je od teba o dobré dve hlavy vyšší. A viem si predstaviť, čo by s tebou urobil za takéto reči.“
„Odbočuješ. Vráťme sa k tvojmu chránencovi. Vieš o tom, že mal súboj?“
„Viem.“
„A vieš aj to, kvôli komu sa pobil?“
„Nie, nepýtala som sa ho na také dôvernosti.“
„Tak aby si vedela, pobil sa kvôli tebe!“
„Prosím?“
„Bolo to krátko po tom, ako ťa ten Španiel urazil …“
„Ten z kráľovho sprievodu?“
„Uhm.“
„A ty vieš odkiaľ, že ma urazil? Veď ty španielsky nevieš!“
„Vie to ten tvoj mladý ochranca!“
„Čože? Tak on tomu rozhovoru rozumel?“
„Počul som, ako sa rozčuľuje. Hneď toho nafúkanca vyzval na súboj. Ale poviem ti, Beáta, Ján sa vracal na vlastných nohách, kým toho druhého odnášali!“
„Ty máš ale informácie! Takže preto ho chceš oženiť!“
„A ty sa ho ešte stále chceš zastávať?“
„A prečo nie? Keby si mne nanútil nejakého ženícha len tak na slepo, vyškriabala by som ti oči.“
„Máš veľmi milé spôsoby.“
„O nič lepšie ako ty. Tou svojou sobášnou politikou mi pripomínaš skôr konského handliara ako kráľa.“
„No dovoľ! Ja a handliar! To je ale prirovnanie!“
„Máš pravdu! To naozaj nie je to správne slovo, lebo keď si kupuješ koňa, tak ho máš pred očami. Toto je ešte horšie … toto je … ako kupovať chromého koňa vo vreci!“
„Tak chromého koňa vo vreci! Tá dáma je veľmi krásna!“
„Ešte mi povedz, že je to tvoja bývalá milenka!“
„Nie, nie je!“
„Tak je to potom tvoja dcéra,“ vystrelila len tak naslepo.
„Ako si na to prišla?“ opýtal sa prekvapene.
„Karol, ty máš snáď potomkov po celom svete!“ vykríkla prekvapene.
„Po celom nie.“
„Kráľovná o nej vie?“
„Tak trochu. Vie, že príde na návštevu. Ale, že je to moja dcéra, to nevie.“
„Takže, milý priateľ, aspoň nemusíš dlho vysvetľovať jej otcovi, prečo ju ten mladý muž nechce! A nehrozí z toho žiadny medzinárodný škandál.“
„Hrozí.“
„Netáraj!“
„Hovorím ti, že hrozí. Jej matka bola totiž vtedy už vydatá a tak si jej muž …“
„… myslí že je jej otec! Pekné!“
„Ale na tom sobáši trvá on, nie ja. A chce, aby si ju zobral práve môj syn. Vidíš, že to nemôžem pripustiť!“
„Aha! A tak svojím nemanželským dcéram vyberáš mužov, o ktorých si veľmi dobre presvedčený, že nie sú tvojimi synmi. Hm, to vyzerá na celoživotnú zábavu! Ale vieš čo, Karol? Čo si si navaril, to si aj zjedz!“
„Beáta,“ tón jeho hlasu sa náhle zmenil na prosebný, „potrebujem tvoju pomoc. To dievča je naozaj krásne. Môžem ti ukázať aj jej obraz.“
„Kde ho máš?“
Karol ju zobral bez slova za ruku a odviedol ju do druhého krídla paláca. Na stene viselo niekoľko podobizní. Priamo v strede bol najväčší obraz a na ňom bola podobizeň nádhernej mladej dievčiny. Karol ukázal priamo naň.
„Klamal som ti?“
„To dievča je naozaj pekné. Lenže … to sa tak nerobí, ty mudrc!“
„A ako by si to urobila ty?“
„Zoznámila by som ich a počkala by som, kým si nepadnú do oka. Nanútená nevesta nikdy nie je dosť pekná.“
„Dobre. Do mesiaca tu moja dcéra bude.“
„A ja mám, podľa teba, nenápadne zoznámiť Jána s ňou, tak si to predstavuješ?“
„Och, Beátka, ty mi čítaš myšlienky! Ak sa ti to podarí priviesť do úspešného konca, darujem ti ďalšie panstvo.“
„A čo som ja nejaká konská handliarka?! Hm, musíš byť teda v poriadnej núdzi, keď len tak rozdávaš majetky.“
Karol radšej mlčal. Zato Beáta nie …
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.