Kastelánka jeho veličenstva (79. pokračovanie)

Univerzitný rok sa chýlil ku koncu. Beáte musel kráľ prideliť väčšiu poslucháreň, lebo záujem o jej prednášky bol omnoho väčší, než sa očakávalo. Napokon neoficiálne vyučovanie už aj tak nebolo potrebné tajiť.
Beáta práve sedela vo svojej pracovni na univerzite a pripravovala si prednášku. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Otvorila a stál tam kráľov kastelán Ján.
„Nemali ste byť práve teraz u kráľa?“ prekvapene sa ho spýtala.
„Práve som sa od neho vrátil. Pani Beáta, potrebujem vašu pomoc.“
„Poďte do vnútra.“
Vošiel a ona zavrela dvere. Potom mu rukou ponúkla stoličku, sama si sadla a vyzvala ho: „O čo ide, mladý priateľ?“
„Kráľ ma zavolal, aby mi oznámil, že sa musím oženiť. A už mi aj vybral nevestu …“
Mladík sa odmlčal a na očiach mu bolo vidieť, že má chuť vzdorovať.
„Poznáte tú dámu?“ prerušila ticho.
„Nie, ešte som ju nevidel. Nie je z Prahy. Je to akási mladá grófka z Nemecka.“
„Vy už niekoho máte?“
Začervenal sa a uprel pohľad na špičky vlastných topánok.
„Takže máte. Spomínam si, že nedávno ste kvôli nej mali súboj. Stojí tá dáma za to, čo ste kvôli nej utŕžili?“ spýtala sa vážne.
„Tá dáma stojí za omnoho viac krvi, než by som mohol za ňu dať!“ vykríkol.
„Takže ja mám dať kráľovi na vedomie, že sa s tou jeho grófkou nehodláte oženiť, pravda?“
„Chcel som vás o to poprosiť …“
„A prečo nepožiadate vášho otca? Orlík by to predsa urobil.“
„Áno, urobil by to. Zvlášť keď opustil aj on svoju manželku kvôli mojej matke … Ale vy ste výrečnejšia … a Řehoř vravel …“
„Aha! Vietor fúka od môjho milovaného synáčika! Dobre. Je kráľ na hrade?“
„Dnes sa nikam nechystal.“
„Tak poďme za ním.“
Zdvihli sa a odišli. V predsieni kráľovej pracovne bol jeho pobočník.
„Jiří, je tam kráľ sám?“
„Áno, pani markíza. Niečo si pripravuje. Dokonca aj pisára poslal preč.“
„Ohláste nás oboch.“
„Ako rozkážete, pani markíza.“
Vzápätí ich už oboch púšťal do vnútra.
„Čomu vďačím za vašu návštevu?“ spýtal sa s úsmevom Karol, hoci už tušil, o čom bude reč.
„Jednej mladej nemeckej grófke,“ sucho odpovedala Beáta.
„A čo máte vy dvaja proti takej nádhernej dáme?“
„My by sme nemali nič, pokiaľ by si ty prestal nútiť určitú osobu, aby si ju zobrala.“
„Mladý pán sa sťažoval?“
„Mladý pán ma poprosil o pomoc a to je rozdiel.“
„A nechcel by mladý pán počkať chvíľu za dverami?“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…