Dorozprávala a chvíľu bolo ticho. Potom sa Giovanni ozval:
„Nerozumiem tomu, prečo si mi to nechcela povedať. Myslel som si, že som ti nejako ublížil alebo, že som urobil niečo zlé. Tak prečo si doteraz mlčala?“
„Pri tvojej výbušnosti som sa bála, že si budeš na mňa robiť nárok. A že ma budeš nútiť, aby som s tebou žila.“
Giovanni sa mlčky prechádzal. Nakoniec prišiel k nej a zastal si tak, aby jej videl priamo do očí:
„Prečo nechceš žiť so mnou? Ublížil som ti?“
„Neublížil si mi, pokiaľ sa pamätám. Ale ja naozaj nemôžem s tebou žiť. Ja naozaj žijem s iným mužom.“
„Tak mi už konečne povedz jeho meno! Sľubujem ti, že ho ani nezabijem a teba nebudem do ničoho nútiť!“
„Arnošt.“
„Čo Arnošt?“ nechápal.
„Arnošt je ten muž, s ktorým žijem, Giovanni.“
„Prosím?! Veď Arnošt nie je na ženy! Sama si mi to povedala!“
„To je pravda. Arnošt nikdy nenaháňal ženy ako Karol. Vždy mu stačila iba tá jedna, ktorú mal.“
„Ale vy ste predsa príbuzní!“
„Áno, ale je to veľmi ďaleké príbuzenstvo. Arnošt bol nejakým treťo či dokonca štvrtostupňovým bratrancom môjho otca. Ale ani moja rodina nevie, že žijem s ním. Všetci si myslia, že ešte stále žijem s kráľom.“
„A ako si sa k nemu dostala?“
„Pomohol mi od Karla utiecť a potom som s ním zostala.“
„Povedala si mi, že si s ním nežila.“
„To je pravda. Vtedy som s ním nežila. Až keď som ti dala košom … A trvá to dodnes.“
„Tak preto si zo mňa robil dobrý deň! A ja, hlupák, som mu všetko povedal! Preto ti tak hlboko zasahoval do života! A ja, somár, som to nevidel!“
Giovanni si ešte dosť dlho nadával. Beáta sedela ticho, aby ho nerušila. Sem-tam sa usmiala, ale snažila sa, aby to nevidel. Keď už prebral svoje chyby zo všetkých strán a uistil sa, že je poriadny hlupák, vyvodil z toho takýto záver:
„Dobre, Beáta, nebudem zasahovať do tvojho života. Úplne rešpektujem medze, ktoré si mi teraz už konečne vysvetlila. Budeš ešte so mnou maľovať?“
„Veľmi rada, drahý priateľ. Kedy začneme?“
Prišli letné prázdniny. Chýry o Karlových kúpeľoch sa veľmi rýchlo rozleteli po Európe. A tak sa na kráľovskom dvore striedala jedna štátnická návšteva za druhou. Dokonca aj sám pápež prišiel osobne do Prahy. Viacej ako zvedavosť ho tam poháňali bolesti jeho krehkých kostí. Od kráľa si vyžiadal, aby sa o neho starala práve Beáta. Jej dôveroval, lebo veľmi dobre vedel, že mu síce do očí povie veľa nepríjemného, ale nie je schopná ho zabiť alebo nechať trpieť.
Karol pápežovi vyhovel vo všetkom a pozval ho do Varov. Inocent si pochvaľoval zázračnú vodu i Beátine lieky na jeho zrednuté kosti. A tak sa po troch mesiacoch vrátil do Avignonu ako znovuzrodený.
Nastal nový univerzitný rok. Beátu zaujali dvaja študenti. Obaja sa volali Řehořovia a na lekárskej fakulte boli najlepší. Cítila, že jeden z nich má v budúcnosti liečiť kráľa, ale nevedela sa rozhodnúť ktorý. Po ďalšom pozorovaní sa predsa len rozhodla a mladíka pripravovala osobitne.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.