Kde si Žena Dneška, kde si zaostala,
keď Prítomnosť tvoja s Ním sa nespoznala?
Veď tu medzi Ľuďmi hemží sa Prázdnota
Nevidno Krásy Svet, valí sa Clivota
za tým, čo už nie je. Zostali len Záveje,
Prebytok Strastí. Ich Sykot hlasno zneje.

Hej. Bolesti a Strasti len, Život je Pretek
Čo oháňa sa Silou, Zápasom o Liek,
čo by udržal ťa v každodennej Činnosti,
Bolí ho Hlava, Žalúdok, aj všetky Kosti.
Nevie už zdravý byť v tomto Boji…
Udržať sa v Súboji, to niečo stojí.

Čo sa Človek podarilo ti zo seba spraviť?
Čím si sa opantal, čo budeš hájiť?
Z Krásy ľudskej nezostali ani Odrobinky
Skúsiš to od Zajtra? To sú mi Novinky!
Tak teda ukáž, či v tebe niečo ešte ostalo.
Buduj Krásu Vnútra, čo by pohladkalo.

Blížneho tvojho a aj Dušu tvoju
Pridáš sa ku Svetlým a ku Jeho Voju.
Nájdeš sa v Teple Domova a v Nehe Sídla
Uvítajú všetkých. Aj tých, čo nemajú ešte Krídla.
Čo to hľadáš Duša, k čomu sa upieraš
Keď Volanie Ducha v sebe si povievaš?

Zavialo to v tebe Krásou Domova
Ľahkosťou a Sviežosťou čo hovoria?
Vyviň už v sebe, použi tú Silu
Pozdvihni sa v sebe, využi tú Chvíľu
Že už len vybieliť chceš Vnútro svoje,
Deliť sa s Ním o Dobro vždy len vo dvoje.

V Láske ku Nemu, zakývať Blížnemu
Budovať Krásy Duše Brány
Prídu tam Speváci, aj Havrany.
Doplna sa dávať, hľadať Cesty v sebe
Kde posadiť Vnímavosť, a čo pridať tebe?

Tak postúp Chvíľa, bola si iskrivá.
Dala si mi veľa, Tkáčka je citlivá.
Dala si mi veľa, už ma to opantalo.
Nech sa to vyzrieva, aby zmocnievalo.
Bo nové buduje a aj tká si v sebe
Čo páči sa Jemu, to dobré je aj tebe.