Karol išiel na návštevu do Beátinho domu ešte v to poludnie. Hostia však po dlhej ceste oddychovali.
Služobníctvo malo príkaz obslúžiť ich v ich komnatách ak budú hladní a oni túto možnosť vďačne využili a tak sa pri obede stretli len Karol a Beáta. Celé popoludnie sa rozprávali a až večer pri večeri sa stretli všetci. Napriek tomu, že mu Beáta povedala, že sú u nej a Arnošta takmer všetci Jánovi hostia, začudoval sa, keď uvidel známe tváre. A ešte viac sa čudoval, keď kardináli, Giovanni a Lodovico nadšene opisovali Beátino konanie. Ona sa iba usmievala a zabávala sa na Karlovom údive. Keď sa spamätal, odviedol ju bokom a povedal jej:
„Beáta, bol by som rád, keby aj kráľovná vedela to, čo ty. Chcem, aby u teba študovala aj ona. Vyhradím ti na to jednu poslucháreň – nikto o tom však nemusí oficiálne vedieť. A poviem ti ešte jedno. Ľutujem, že som ťa na tom rokovaní u pápeža nevidel na vlastné oči. To ma bude mrzieť do smrti. Ale kým sa začne vyučovať, máme ešte mesiac času. Mohli by sme sa ísť pozrieť do tých nových kúpeľov. Čo ty na to?“
„Rada. Tá dlhá cesta ma unavila. A určite nielen mňa.“
„Ako by sme ten pobyt zvládli so všetkými hosťami?“
„Jednoducho. Opýtaš sa ich, kto chce ísť a tých pozveš. Najprv však tie kúpele vyskúšam ja a potom sa uvidí. Ozaj, a budú mať toľkí ľudia kde bývať?“
„Nuž, bola to taká malá dedina, keď som ten prameň objavil. Ale dal som si tam postaviť taký menší dom. Ako by som ti ho predstavil? … Hm … asi ako tieto vaše dva spolu. Myslím, že sa tam zmestíme. Ale aj tak urobím výber hostí.“
Nakoniec tam išli takmer všetci. Kráľ ich pozval na poľovačku.
„Ako sa volá táto dedina?“ spýtala sa Karla, keď prichádzali na miesto.
„Domáci ju nazývajú Vary.“
„Vary? Také meno som ešte nepočula.“
„Hovoria, že na tomto mieste sa voda v zemi varí, tak preto tie Vary.“
„Aha, to je potom dobrý názov. Naozaj to tu dymí a buble, priam ako v pekle.“
Karol sa zasmial: „Ty si bola v pekle?“
„Stačilo mi to, čo som prežila s tebou.“
Kráľ sa zatváril, že nič nepočul.
Neskôr sa s ňou opäť stretol vonku a priviedol ju samotnú do kúpeľov. Hostia zostali v jeho dome. Ukazoval jej miesto, kde sa dá vyzliecť a znovu obliecť a bazén. Potom ju jemne chytil rukou okolo pliec a spýtal sa: „Nechcela by si sa vykúpať so mnou?“
Začudovane sa na neho pozrela: „Vykúpať sa s tebou? Tie časy, keď som sa s tebou kúpala, sú už dávno preč. Vykúpem sa neskôr.“
„Sama by si nemala byť v bazéne.“
„Prečo?“
„Aby ťa teplota vody neuspala a aby si sa neutopila. Nechcel by som o teba prísť …“
„Dobre, vykúpem sa s Arnoštom.“
„Beáta,“ ticho ju oslovil a pravou rukou ju pohladil po líci. Ona sa však strhla a so slovami: „Vrátime sa!“ rázne vykročila von. Nasadla na koňa a kolenami ho ešte popohnala do cvalu. Nečakala, kým ju Karol bude nasledovať. Lenže on ju nasledoval ihneď, ako sa spamätal. Jeho kôň bol vytrvalejší bežec a tak ju rýchlo dobehol. V cvale sa natiahol a zastavil obidva kone.
„Chcel by som sa s tebou porozprávať.“
„A čo ti v tom bráni?“
„Ty.“
„Dobre, sľubujem, že budem mlčať.“
„Nechceš sa ku mne vrátiť?“
„Ale veď som sa vrátila do Čiech.“
„Vieš veľmi dobre, ako to myslím.“
„Nie, nechcela!“ ohradila sa prudko. „To ti už nestačia tvoje početné milenky?“
Karol sa zatváril, že nepočul a ticho pokračoval ďalej: „Vieš, keď si bola preč, bolo to tu také mŕtve. Budeš sa čudovať, ale chýbala si mi všade. Za tie dlhé roky som si zvykol na tvoj krik ako na hlas svojho svedomia. A zrazu som tu bol a to svedomie mlčalo. Bolo to strašné, nemať svedomie. Tak ťažko mi bolo vtedy, keď si odišla za Arnoštom. A teraz som sa bál, že sa mi už z Francúzska nevrátiš … Asi starnem, keď sa vraciam ku svojej najväčšej láske z mladosti.“
Beáta sa pohrdlivo usmiala a pomyslela si: „Najväčšia láska! Ale o tom, že ma podvádzal na každom kroku a že si ma odmietol zobrať radšej mlčí. Lenže vyčítať mu to nemôžem. Keby som bola jeho manželka, nemohla by som od neho tak ľahko odísť. Ťažké puto manželstva by ma pri ňom držalo proti mojej vôli a on by si na mňa robil nároky. Takto som zostala oslobodená od všetkých záväzkov s ním. A najmä od neho.“ Potom nahlas vážne pokračovala: „Vieš, Karol, si veľmi dobrý kráľ. Dokonca si myslím, že si ten najlepší kráľ akého som kedy poznala. Lenže ako manžel nestojíš za veľa. Žiaľ. Už sa k tebe nevrátim.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.