Večer prišiel Gerd o dobré dve hodiny skôr. Natália išla radšej hneď zavolať Kristínu, lebo s Gerdom bolo na nevydržanie. Kristína bola veľmi prekvapená, lebo ani netušila, kto ju mohol prísť navštíviť. Keď uvidela z poschodia Gerda s kyticou, skoro spadla z nôh. Natália ju zachytila:
„To je naozaj vaša návšteva. Je to skvelý človek, uvidíte,“ pošepla jej do ucha. Kristína sa zapýrila. Natálii bolo všetko jasné. Keď priviedla Kristínu,, povedala: „Johann, myslím si, že sa ešte musíme pripraviť na vyučovanie.“
„Samozrejme, Natália. Gerd, Kristína, môžeme vás opustiť? Cíťte sa tu ako doma. Gerd, víno je v sekretári. Kristína, voda na kvety je už vo váze. Dovidenia o dve hodiny pri večeri.“
„Priniesli ste mi vyriešenú domácu úlohu?“ prvá sa spamätala Kristína.
„Samozrejme, slečna, vyriešil som ju veľmi úspešne,“ s milou bezočivosťou sa na ňu pozrel a podal jej malý zabalený balíček. Kristína ho rozbalila a našla tam Gerdovu zbierku prekladov Goetheho básní vo francúzštine.
„Vidím, že ste ju vyriešili naozaj originálnym spôsobom,“ milo sa na neho usmiala. To bola jedna z posledných viet, ktoré v ten večer Kristína povedala. Potom sa už Gerdovi jazyk skoro nezastavil.
Pri večeri sa opýtal Gerd Johanna s Natáliou:
„Máte nejaký plán na nedeľu?“
„Nie, myslím, že sme si nič neplánovali,“ ozvala sa Natália.
„Nepôjdete na výlet s nami?“
„Prečo nie, a kam pôjdeme?“
„Do kostola.“
„Do kostola? Dobre,“ dodal Johann.
„Od kedy sa do kostola chodí na výlet?“ opýtala sa Natália.
„Od vašej svadby,“ odpovedal Gerd.
„Aha!“ povedala Natália.
„Tak na taký výlet pôjdeme,“ dodal Johann.
„A na koľkú?“
„Ešte nevieme, musíme zájsť za vaším priateľom.“
„Hm, teraz nebýva ďaleko, odkedy je dekan.“
„Pôjdeme za ním hádam v nedeľu po omši,“ dodal Gerd.
„To aby sa nestihol ani prezliecť,“ dodala Kristína.
Všetci sa začali úprimne smiať. Štvoruholník bol kompletný.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.