Gerd sa zatváril ako keby zahryzol do kyslého jablka:
„A to už načo?“
„Nato, vy génius, aby to dievča vedelo na čom je. Aby ju potom sklamanie nebolelo, keby jej niekto chcel nahovoriť niečo, čo ste jej práve vy zatajili. Rozumiete mi?“
„Áno. Mám jej povedať aj o vás?“
„Samozrejme. Veď to bola pravda. Je to jej život a ona sa bude musieť rozhodnúť či vás napriek vašej minulosti bude chcieť.“
„To jej mám povedať všetko naraz?“
„Nemusíte. Môžete jej to hovoriť len tak, po troške. Ale vedieť o tom musí. Ja som Johannovi povedala všetko. Ale nebojte sa, vy to zvládnete. Takže večer vás čakáme.“
„Keby som vedel, že máte takú šarmantnú chovanicu, bol by som u vás už dávno. Ako sa vlastne dostala na reálne gymnázium?“ obrátil sa Gerd na Johanna.
„Mala skončenú meštianku. Potom sa už od školy nedostala. Otec jej zomrel a matka mala problém uživiť ich dve. Na plese som tancoval aj s jej mamou. Všetko mi rozprávala a poprosila ma, aby som sa jej ujal. Po plese prišla Kristína ako prvá zo všetkých dievčeniec a urobila skúšky rovno do septimy. V dievčenskom lýceu nestrávila ani len minútu. Teraz je najlepšou žiačkou školy.“
„Tak preto som ju v lýceu nevidel. Ako sa tak dobre naučila po francúzsky?“ opýtal sa Gerd.
„Jej otec bol Francúz. Doma sa rozprávali iba tak. Bol to nejaký vyslúžilý vojak a jeho rodina tu býva už od čias Napoleonských vojen.“
„Myslela som si, že ste na ples pozvali iba bohatých,“ ozvala sa Natália.
„Nie, to by nebolo dobre. Boli tu aj všetci profesori, mešťania ale aj gazdovia, čo mali väčšie dcéry bez ohľadu na ich majetok. Dokonca aj niektorých vyslovene nemajetných sme pozvali. Aby sa nehanbili a prípadne si mali za čo kúpiť i nový oblek, Gerd im poslal peniaze. Poštár im ich dal aj s pozvánkou. Oznámil im, že je to dar od cisárskeho zmocnenca pre pozvaných hostí. Preto si mohli kúpiť aj obrázky, aby sa naozaj cítili dobre.“
„A odkiaľ Gerd vedel, aké má kto majetkové pomery?“
„Jednoducho, z banky. Ešte aj na to mal papier podpísaný cisárom. A ešte lepší zdroj informácií bola vaša kuchárka. Sama neklebetí, ale pri nákupoch si toho vypočuje dosť.“
„Gerd, ako ste dokázali, že vám cisár podpísal toľko vecí.“
„Jednoducho. Môj strýko mu to dal podpísať tesne pred poľovačkou. Všetko mu síce hovoril, ale cisár ho aj tak poriadne nepočúval.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.