Nastalo hrobové ticho. Po chvíľke sa Peter ozval:
„Čo chcete robiť ďalej?“
„To čo doteraz. Nevidím na tom nič zlé. A vy sa starajte o svoje Rusko!“
„Poďte, Peter, nemá cenu ďalej pokračovať. Tomuto zaslepencovi pomôže iba zázrak. Vrátim sa do kláštora a budem sa modliť, aby sa stal čím skôr!“
„Ako sa to správate v prítomnosti kráľa!“ vybuchol zlostne Ľudovít.
„Rovnako ako sa vy správate v prítomnosti vášho otca a vašej svokry!“ odsekla.
„Reinkarnácia je hlúposť! Je dobrá akurát na to, aby ste ju používali voči mne!“
„Odkedy neveríte na reinkarnáciu? Ešte nedávno ste ju obhajovali. Napokon, okrem kardinála ste to boli práve vy, ktorý ste spoznali cára Petra. A on si pamätal také veci, o ktorých mu nikto nepovedal.“
„Výhovorky! Nič také nemôže existovať!“
„Nemusíte tomu už veriť, ale Božie zákony nezmeníte.“
„Vy … vy! Vás naozaj nikto neskrotí?! Ale ja to urobím! Oddnes vám zakazujem vychádzať z kláštora! A vaším deťom zakážem stretávať sa s vami! Nakoniec, podľa dokladov som ich otcom!“
Athénaïs mlčala a vytiahla ohromeného cára za sebou. Obaja odišli bez rozlúčky. Až keď boli mimo Versailles, odvážil sa Peter prerušiť ticho:
„Naozaj vám zakáže stretnutia s deťmi?“
„Hlupák, myslí si, že dokáže zakázať lásku. Deti za mnou chodili aj doteraz. Neviem, či sa o tom dozvedel, alebo iba vsádzal na to, že ich ľúbim.“
„Myslel som si, že na ne nemáte čas.“
„Naozaj som na ne nemala veľa času. Mali svoje pestúnky, opatrovateľky aj učiteľov. Zblížili sme sa až keď dospievali. Vtedy som ich učila sama.“
„Všetky?“
„Všetky bez rozdielu. Veď sú to predsa aj moje deti, nie?“
„A čo ste ich naučili?“
„Všetko, čo budú na dvore potrebovať. Prečo sa pýtate? Chcete zvrhnúť kráľa?“
„Nie, to mi nezišlo na um. Naozaj zničil všetky portréty?“
„Nie, ale to mu nepoviem. Mnohé z nich sme s kardinálom tajne preniesli do môjho domu a teraz do kláštora. Nenecháme ho predsa zničiť taký poklad!“
Petrovi zaihrali v očiach nezbedné plamienky:
„Myslel som si, že ste ich chceli mať namiesto mňa pri sebe.“
„Vy snáď chcete, aby som vám lichotila!“
„Potešilo by ma to. Ale vy nezvyknete vyznávať lásku mužom.“
Zasmiala sa: „Vy si snáď pamätáte všetko!“
„Nie, všetko nie. Sú to len tie najdôležitejšie veci. Pre mňa najdôležitejšie. Vidím, že vaša práca tu už skončila. Nechceli by ste ísť so mnou do Ruska?“
„Vy ste sa zbláznili! Teraz mám odísť?! Musím počkať aspoň kým sa ten blázon umúdri!“
„To bude dlhé čakanie. Dovolím si tvrdiť, že to bude zázrak. Bol by som rád, keby niektoré z vašich detí po ňom zasadlo na trón.“
„Ste ešte väčší blázon ako kráľ! Veď moje deti ani nepoznáte!“
„Moja drahá, niektoré z nich poznám až veľmi dobre. Myslím, že Louis-Auguste by bol dobrým kráľom.“
„Kde ste sa s ním stretli? Teraz nie je na dvore.“
„V Holandsku sme si akosi padli do oka. Povaha sa nezaprie, a to ani nevedel o tom, že som cár.“
„Peter!“
„No čo. Víno tam majú dobré, aj pečené jahňa mu chutilo ako mne, aj tá mladá … celý ja.“
„Vy ste nemali vedieť o reinkarnácii!“
„Prečo nie? Myslíte si, že by som si na vás nespomenul?“
„Tu nejde o mňa. Veď vy naraz spravujete dve krajiny! Asi by ste sa naozaj mali starať o to svoje Rusko.“
„Nevedel som, že vám moja pomoc bude na prekážku. To sa mám iba tak pozerať, ako môj nástupca ničí to krásne, čo sme spolu budovali?“
„Nie … myslela som to tak, že vás to musí poriadne unavovať. Kvôli vám, rozumiete?“
Rozosmial sa.
„Kde je Richelieu?“ spýtal sa, keď ho smiech prešiel.
„Kde by bol … večer mal prísť do kláštora. Možno ma už čaká.“
„Preto ste kráľovi povedali, že nie som vaším milencom?“
Teraz sa usmiala ona: „Nie, kardinál žije teraz s istou grófkou … Má prísť preto, aby sme rozhodli, čo so stolom.“
„Môžem byť pri tom?“
„Pochopiteľne. Dokonca si myslím, že sa nám to bude hodiť.“
„Vy máte nejaký zámer.“
Rozosmiala sa: „Počkajte a uvidíte.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.