„Čo bolo také súrne, vaše veličenstvo, že to musíme riešiť práve teraz?“ spýtal sa namrzene kráľ Ľudovít cára Petra.
„Váš dvor, veličenstvo.“
„Myslel som si, že to bude rokovanie iba nás dvoch, ale vaše veličenstvo si priviedlo ešte niekoho. Mohli by sme sa aspoň zoznámiť?“ povýšene sa spýtal.
„Veličenstvo sa so mnou zoznamovať nemusí, pozná ma príliš dobre!“ odpovedala Athénaïs a vystúpila do popredia. Tvár jej osvetlili sviece a kráľ ju spoznal:
„Ó, madam sa prezlieka za muža. Asi jej muži v kláštore chýbajú!“
„Vôbec mi nechýbajú.“
„Pochopiteľne, kláštor je veľmi dobré miesto na schôdzky s cárom!“
„Cár Peter nie je mojím milencom, ak narážate na toto. Ale prišli sme sa rozprávať o vašom dvore a nie o mojom kláštore.“
„A čo sa vám dvom na mojom dvore nepáči?“
„Vy!“ odsekla mu.
„Á, madam je pomstychtivá!“
„Nie som pomstychtivá. Keby som bola, tak už nie ste kráľom!“
Ľudovít sa zarazil a potom znova posmešne začal: „Ako by ste to urobili?“
„Jednoducho. Ešte stále žije dosť šľachticov, ktorí vedia, že vy nie ste Ľudovít, Gilbert!“
„Vďaka vám!“
„Pochopiteľne. Na príkaz vášho otca som vám urovnávala cestu. Aj s kardinálom!“
„Odvolávate sa na svoje zásluhy? Veď ste tvrdili, že takéto odvolávanie je nesprávne.“
„Neodvolávam sa na nič. Iba vám pripomínam, na čo ste ráčili zabudnúť.“
„Tak čo sa vám na mne nepáči?“
„Že odkedy ste boli vylúčený spomedzi rytierov okrúhleho stola, robíte samé hlúposti!“
„Napríklad?“ postavil sa bezočivo oproti nej.
„Napríklad to, že uctievate módu! Takú hlúposť!“
„Môj dvor musí byť oblečený pekne!“
„To áno, ale vy ste sem povolali tých najdrahších krajčírov a na oblečenie míňate príliš veľa peňazí!“
„Módu ste predsa navrhli vy!“
„Áno. Bolo to núdzové riešenie. Postupne sme mali od módnosti upúšťať a zastaviť sa na pri tom, aby oblečenie pre všetkých bolo účelné a vkusné. Ale vy ste to opäť prehnali! Toľký prepych! Toľko drahokamov, čo máte na sebe len vy, by prehlo aj koňa!“
„Závidíte, lebo ste chudobná!“
„Hlúposť!“ zamiešal sa do rozhovoru Peter, „markíza vôbec nie je chudobná!“
„A to vy ako môžete vedieť?!“
„To je moja vec! A ani kráľ nemá právo preberať súkromie svojich poddaných!“
„Zato cár má právo stínať hlavy svojím bojarom!“
„Bojarov do toho nepleťte! Nežijete v Rusku!“
„Tak čo ešte bohatej pani markíze vadí na kráľovi?“
„Vaša pýcha a nadutosť! Nedá sa s vami rozprávať! Hanbite sa! Namiesto toho, aby ste si priznali vlastnú chybu, útočíte na tých, ktorým na vás záleží! Hovorím vám jedno – toto neskončí dobre! Dokonca aj prísnosť ste odložili a kadejakým vagabundom dávate milosť iba podľa vlastného uváženia!“
„Narážate na Sévigné?“
„Nie! Robíte priveľké ústupky tým, ktorí boli zvyknutí na pevnú uzdu. Viete, čo urobí kôň, ktorého ste predtým držali nakrátko a zrazu ho vypustíte bez postroja? Začne vyvádzať ako divý, lebo sa nevie nasýtiť slobody! A tak to bude aj s vašimi poddanými. Dali ste im príliš veľa slobody a oni chcú stále väčšie a väčšie privilégiá.“
„Ak im ich nedám, vzbúria sa.“
„Hlúposť! Načo máte políciu a armádu?“
„Takto potečie krv!“
„Ak im stanovíte prísne a pevné hranice, nepotečie! Ak im ustúpite, zvrhnú vás! Rozbesnejú sa a opojí ich pach krvi. Potom bez rozmyslu zničia všetko, to mi môžete veriť. Oni nepotrebujú kráľa, ktorí im ustupuje. Takým môžu iba opovrhovať,“ pridal sa Peter.
„Vy to praktizujete v Rusku, však? Potom nečudo, že vás chce vaša šľachta zvrhnúť!“
„Skôr zabiť, ale to je vedľajšie,“ pokojne odpovedal Peter. „Myslíte si, že Francúzsko bolo pred vaším narodením iné? Dovolím si vám pripomenúť, že to bol sud pušného prachu. Rusko je teraz tam, kde bolo vtedy Francúzsko – nevzdelané, zaostalé, špinavé a zákerné. Ja ho musím z tohto močiara dostať a preto musím najprv pritiahnuť, aby som mohol neskôr povoliť. Tak sa predsa správa aj jazdec na koni.“
„Tak ja im teda ustupujem!?“
„Ustupujete, lebo je to pre vás pohodlné. Keby ste im niečo odmietli, nepodlizovali by sa vám a vám by uctievanie chýbalo!“ vybuchla Athénaïs.
„Uctievanie? Ako ste na niečo také prišli?“ opýtal sa Ľudovít znovu a bezočivosť ho neopúšťala.
„Nechávate sa vyobraziť všade. Portréty vášho otca ste nechali zničiť! Prečo? Báli ste sa mu pozrieť do očí?“
„Vy ste tie portréty zničili?“ začudovane sa spýtal Peter.
„Všetky do jedného! Dal taký príkaz!“ vybuchla Athénaïs.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.