Profesori za Gerdovým chrbtom zriadili inú somársku lavicu. Bola to prvá za katedrou. O tom mu však už nikto radšej nič nehovoril.
„Zruší somársku lavicu! A on si myslí, že máme lepší trest na tých, ktorí sa nechcú učiť!“ dudral doma Johann. „A dá to ešte príkazom. Hlupák!“
„Vy nesúhlasíte s Gerdom?“ opýtala sa prekvapená Natália. „Veď ste doteraz boli jedna ruka.“
„Boli-neboli. Vydal niečo zbytočné len preto, že ste mu ukázali, že bol somár, keď vám chcel pred študentami dokázať, že v nemčine sa šansón nedá zaspievať. Chcel by som ho však vidieť na hodine v reálke, keď príde odpovedať synček nejakého zazobanca, ktorý je taký namyslený, že sa ani neráči učiť. Však mu otecko známky kúpi. Na takýchto je dobrá tá lavica. Stačí ich tam raz posadiť a hneď sa aj milostivo začnú učiť. Veď je to na ich prospech, aby sa učili. Ako inak sa potom chcú živiť? Tam im už úplatky nepomôžu.“
„Tak na to je určená tá lavica?“ opýtala sa Natália.
„Presne na to. Už Komenský zaviedol určité tresty pre tých, ktorí boli leniví a nechceli sa učiť. Tá lavica teda nie je určená pre tých, ktorým učenie nejde samo od seba, teda ako Komenský hovoril, ktorí sú tupí od prírody, ale iba pre lenivcov, ktorí sa môžu učiť, ale nechcú. Vy ste to nevedeli?“
„Nie. Mne to nikto nevysvetľoval. Mňa tam posadili a bolo.“
„Vlastne vás tam nemali vôbec čo posadiť, ale bola to riaditeľova pomsta za to, že ste sa ako dievča vôbec opovážili študovať. Vysvetľoval mi to Jovan. No a pretože ste sa dobre učili a chceli ste sa učiť, tak vás odtiaľ aj presadil. Mali ste šťastie, že vás začal učiť on. Pamätáte sa, koho tam posadili po vás?“
„Áno. Máte vlastne pravdu. Bol to syn lekára. Nikdy neodpovedal pred tabuľou a mal samé jednotky. Potom nás však začal učiť Jovan. Po prvej odpovedi sa z tej lavice viac nepohol. Sotva dostal štvorku z matematiky. V tom istom období ho naraz začali skúšať aj iní profesori, ale nie všetci. Ani vlastne neviem prečo ho skúšali až odvtedy.“
„Vidíte. A myslíte si, že Gerd týmto nariadením niečo získa? Určite sa nájde spôsob, ako tú lavicu obnoviť. Nemusí byť predsa na tom istom mieste. Stačí študentom naznačiť, že sa presúva inde a všetko bude znovu dobre. Nechceli by ste mu to vysvetliť?“
„Prečo práve ja?“ opýtala sa Natália. „Ako vás poznám, tak už iste máte novú lavicu.“
„Samozrejme, že mám. A nielen ja. I vám ju dávam do pozornosti. Alebo vás už začal poslúchať ten študent so septimy?“
„Myslíte najmladšieho notárovho syna?
„Presne tak. Už sme ho tam viackrát posadili, ale vždy po vašej hodine sedí inde.“
„Aha! Takže preto ma neberie vážne.“
„Presne tak. Stále sa chvasce, že si presadne pred vašou hodinou a vy aj tak nič neurobíte. Ostatní to považujú za hrdinstvo a začínajú trochu rebelovať.“
„A ktorá je to lavica?“ opýtala sa Natália.
„Prvá pred katedrou.“
„Ďakujem. Už si dám rady. A za Gerdom pôjdem ešte dnes.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.