Po obede sedeli na poduškách a Ibrahim rozložil na zemi veľkú šachovnicu. Ukazoval im figúrky, ich postavenie a spôsob, akým sa pohybujú. Potom ich rozostavil na obe strany a vyzval Athénaïs na hru.
„Obávam sa, jasnosť, že sa nikdy nenaučím rozmýšľať hlavami vašich šachových figúr,“ poznamenala, keď v krátkom čase prehrala už tretiu partiu.
„Skúsim vás naučiť inú hru. Vo vašom jazyku sa volá dáma alebo kráľovná.“
Ibrahim opäť stručne vysvetlil pravidlá hry, rozostavil figúrky a opäť ju vyzval. Tentoraz Athénaïs vyhrala. Okolo princa stáli vezíri a netvárili sa veľmi nadšene. Práve naopak, ako keby ich princova prehra urážala. Athénaïs to vycítila a preto poznamenala:
„Oh, vaša jasnosť, je to od vás veľmi láskavé, že nechávate vyhrať hosťa. Ale takáto výhra ma vôbec neteší,“ usmiala sa na prekvapeného Ibrahima. „Mohli by ste hrať tak, ako doteraz?“
„Dobre, zahráme sa ešte raz.“
Princ postavil figúrky a znova prehral.
„Vaša jasnosť, veľmi si vážim vašu veľkodušnosť, ale obávam sa, že ste ma opäť nechali úmyselne vyhrať.“
Ibrahim bez slova postavil figúrky na ďalšiu hru. Athénaïs opäť vyhrávala. Stačil jediný ťah a víťazstvo by bolo jej. Ona však zobrala figúrku a urobila taký ťah, že princ musel vyhrať. Pozrel sa jej do očí a – vyhral. Vezíri si s uspokojením vydýchli a Athénaïs sa usmiala. Bola to posledná hra, lebo vonku už bola tma.
„Mali by ste už ísť,“ povedal princ.
Obaja vstali a pripravili sa na odchod.
„Dám vám sprievodcu, aby sa vám cestou nič nestalo,“ oznámil im Ibrahim. Potom španielsky povedal: „Vďaka za výhru, dámu neviem hrať tak dobre ako šach.“
„Vaša jasnosť je veľmi dobrý spoluhráč,“ odpovedala mu s úsmevom v rovnakom jazyku.
„Rád si s vami zahrám na francúzskom dvore. Tam moji vezíri nebudú. Toto je pre vás,“ vtisol jej do rúk veľkú kazetu. „Spolieham sa na náš dohovor.“
„My tiež, vaša jasnosť,“ odpovedal Ľudovít španielsky.
Ibrahim zostal v bráne a dlho sa za nimi pozeral do tmy.
Útok Turkov prebehol podľa dohovoru rýchlo. Ibrahim nechal viesť vojsko tak, aby sa zbytočne nezabíjalo. Francúzsky tábor zostal ušetrený a francúzske vojsko kapitulovalo.
Na druhý deň po víťaznom boji prišiel Ibrahim so svojím sprievodom k Ľudovítovi. Na jeho privítanie nastúpil celý francúzsky dvor. Ibrahim sa uklonil kráľovi a potom sa postavil pred Athénaïs. Jeho sluhovia zložili pred ňou truhlice so vzácnymi darmi a princ sa pred ňou hlboko uklonil. Potom povedal: „Rád by som bol neustále vo vašej blízkosti.“
Na to kráľ stroho odpovedal: „To by ste museli byť kresťanom.“
Ibrahim sa na neho pozrel a bez slova a bez poklony odišiel.
Večer pred odchodom mal byť ples.
„Louis, mali by ste pozvať aj Ibrahima.“
„Toho nafúkanca?! Kráľovnú ignoroval a vám priniesol množstvo darov. To bude klebiet!“
„Veličenstvo, pokiaľ sa pamätám, vyjednávala som s ním ja, nie kráľovná.“
„Veď za to vám už nejakú kazetu dal. Čo v nej bolo?“
„Šachovnica a šachové figúrky.“
„Čo s ním ešte chcete vyjednávať?“
„Sľúbili ste mu miesto vyslanca na vašom dvore. To som ešte nevyjednala.“
„Dobre, pozvem ho. Aby ste mali dušu na mieste. Vy potrebujete každú záležitosť doviesť do tých najpodrobnejších detailov.“
„Pochopiteľne. Váš život mi je veľmi vzácny.“
Kráľ sa usmial a objal ju.
„Pamätám sa na ten ples,“ prerušil jej rozprávanie kardinál. „Viem, že Ľudovítovi záležalo na tom, aby ste práve v ten deň vyzerali naozaj ako kráľovná.“
„Poslal ma aspoň trikrát prezliecť a jeho kaderník ma česal asi hodinu.“
„Ale výsledok stál za to.“
„Áno. V ten deň som bola krajšia než ktorákoľvek iná žena.“
„A do siene vás voviedol kráľ. Za vami sme vchádzali my dvaja s kráľovnou.“
„Nohy sa mi podlamovali a ruky sa mi triasli. Nikdy predtým sa na mňa neupieralo toľko zvedavých pohľadov.“
„A bol tam aj váš muž …“
„Musel, veď bol plukovník a zúčastnil sa tých bojov, ktoré sa nakoniec nekonali, lebo kapitulácia prišla rýchlejšie. Ale o tanec ma vtedy nepožiadal, to si znovu dovolil až vo Francúzsku.“
„To muselo byť zaujímavé …“
„Bolo. Všetkým bolo jasné, že kráľ ukazuje dvoru svoju najnovšiu favoritku a asi preto ma môj muž ignoroval.“
„A princ Ibrahim?“
„Tým plesom na Candii to všetko iba začalo. Onedlho prišiel na dvor ako turecký vyslanec a pri tej príležitosti sme znovu usporiadali ples. Vtedy sa o mňa začal zrazu zaujímať aj môj manžel …“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.