Prišiel rozhodujúci deň. Starý riaditeľ mal práve predtým hodinu latinčiny v oktáve. Pretože to bola prvá hodina v školskom roku, nevenoval sa vyučovaniu, ale celý čas rečnil proti novým školským poriadkom:
„To je demoralizujúce, že nejaké obyčajné ženské môžu učiť na tomto gymnáziu. Ale to je iba preto, že sa nedbá na starých profesorov a ich skúsenosti. Kto to kedy videl, aby žena niečo chcela vôbec učiť mužov? A to skoro dospelých pred maturitou? Veď ženy sú od prírody hlúpe, o čom sa píše aj v biblii. A muž im má vládnuť! Lebo bez muža by boli nemožné…“ Oktáva vrela, pretože už vedeli, že nasledujúcu hodinu má ku ním prísť práve Natália. Študenti sa chystali na rebéliu.
Po prestávke vošla Natália do triedy. Študenti sa medzitým dohodli, že ju budú ignorovať. Natália si zložila veci na katedru. Bez slova sa rozhliadla po triede, kde boli skupinky chlapcov, ktoré sa medzi sebou nahlas bavili. Na druhej strane však všetci pozorovali Natáliu a čakali, čo urobí. Boli pripravení pri každom jej slove, ktoré čakali, spustiť hurónsky rev. Ak by začala kričať, chceli ju prekričať. Starý riaditeľ, ktorý im počas predchádzajúcej hodiny v príprave pomáhal, čakal na tento krik, aby zasiahol a takto verejne demonštroval neschopnosť nového riaditeľa.
Tak, ako v každej triede klasického gymnázia, tak aj tu bol v rohu klavír. Natália podišla k nemu a spôsobne si sadla. Otvorila kryt a začala jemne prechádzať po klaviatúre, či je klavír dobre naladený. Chlapci spozorneli, ale ešte trochu šumeli. Natália začala hrať jeden z Gerdových šansónov. Nespievala, len ticho hrala. Chlapci začuli tóny krásnej neznámej piesne. Postupne stíchli a keď sa niekto náhodou hlasnejšie pohol, ihneď ho ostatní napomenuli, aby bol ticho, lebo ruší. Natália hrala pieseň za piesňou, až kým nebolo úplné ticho ako v kostole. Johann s Gerdom, ktorý čakali za dverami sa naľakali, čo sa deje. Potichu otvorili dvere a videli všetkých študentov ticho a spôsobne sedieť na miestach, aby im neušiel ani jeden tón. Spokojne odstúpili a čakali, čo bude ďalej. Natália dohrala a postavila sa. Spôsobne sa im uklonila a predstavila sa:
„Som vaša profesorka nemčiny.“
Ozval sa jeden hlas: „Nám sa dnes nechce učiť nemčina.“
„Ani mne by sa po prázdninách nechcelo učiť,“ milo povedala Natália. „Nebudeme sa radšej rozprávať?“
„A to bola čo za pieseň, ktorú ste hrali. A tá druhá? Tieto ešte nepoznáme.“
Natália začala rozprávať o Paríži. Začala po srbsky. Chlapcov rozprávanie tak zaujalo, že ani nezbadali, kedy Natália prešla na nemčinu. Odvtedy v tejto triede nepočuli z jej úst iné slovo, ako nemecky. Rozprávala o tom, kto tieto pesničky zložil. V tom okamihu mal Gerd vyhrané na plnej čiare a starý riaditeľ, bez ohľadu na postoj rodičov a ich názory, bol zabudnutý a okamžite dostal prezývku Starý chren.
Natália rozprávala o študentoch, o tom ako do tried chodia spoločne dievčatá i chlapci, ako sa chlapci galantne správajú, lebo francúzske slečny by si ich ináč ani len nevšimli, o tom ako sa učí na univerzitách, o tom ako sa netreba báť pýtať…
Na konci hodiny sa najväčší výtržník triedy opýtal Natálie:
„Môžeme vám pomôcť odniesť vaše veci?“
Natália sa usmiala a vedela, že si s touto triedou bude náramne rozumieť.
„Smiete, a ak budete chcieť, môžete prísť pred nasledujúcou hodinou po pomôcky.“
„Pomôcky? Na nemčinu?“ spýtali sa prekvapení chlapci.
„Samozrejme, nie ste zvedaví, ako to napríklad v tom Paríži vyzerá?“
Chlapci vykríkli zborovo: „Hurá! Konečne uvidíme aj niečo iné.“
V tom jeden dodal po srbsky: „Takáto nemčina sa mi páči.“
Natália sa opýtala: „Bitte?“
Chlapec sa zarazil a vetu zopakoval po nemecky. Pochopil, že po srbsky u tejto profesorky dohovoril. Ostatní si až vtedy uvedomili, že sa po celý čas rozprávali nemecky. Boli však radi, lebo zistili, že hodina môže byť veľmi zaujímavá. Natália ich nikdy neskúšala zo slovíčiek. Načo? Museli sa ich naučiť, ak chceli vôbec rozumieť tomu, čo im ukazuje na fotografiách alebo obrazoch, ktoré si pred vyučovaním dala doniesť ako pomôcky.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.