Skôr, ako starý riaditeľ klasického gymnázia opustil profesorský zbor, stihol zamútiť ešte veľa vody medzi študentami školy. Najväčší vplyv mal v oktáve, kde nebolo ani jedno dievča a chodili tam prevažne chlapci, ktorých rodičia boli s ním zadobre. Dovtedy sa totiž riaditelia klasického a reálneho gymnázia navzájom nenávideli a tak rodičia posielali svoje deti, pokiaľ to bolo možné do tých škôl, kde bol riaditeľom ich priateľ – ak mali aspoň jedného z nich za priateľa. Ostatní boli týmto dvom vydaní na milosť a nemilosť.
Tesne pred začiatkom školského roka boli pozvaní traja noví riaditelia na poradu. Keď postupne preberali, ktoré predmety kto bude učiť, obrátil sa na Natáliu Jovan s otázkou:
„Natália, mohli by ste učiť v oktáve nemčinu?“
„V oktáve? Prečo tam nebude učiť starý profesor?“ opýtala sa prekvapená Natália.
„Toho potrebujeme pre začiatočníkov v reálnom gymnáziu. Predsa len má v tomto dobré skúsenosti a vy ste doposiaľ jazyk neučili,“ ozval sa Gerd.
„Máte pravdu. Na začiatočníkov by som si veru netrúfla.“
„Pán kolega, nebojíte sa ju pustiť do oktávy?“ opýtal sa Johann.
„Hm, aj bojím. Sú to už veľkí páni, aspoň tak sa cítia. Ale čo mám robiť?“
„Nebojte sa, ja to zvládnem,“ usmiala sa Natália.
„O to sa neobávam, ale dáždniky vám nedovolíme,“ zasmial sa Gerd.
„Kto tu hovorí o dáždnikoch,“ zasmiala sa Natália. „Ešte neviem, ako na nich pôjdem, ale ja to určite zvládnem.“
„Dobre, ale aj tak pôjdeme radšej s vami,“ ozval sa Johann aj Gerd.
„Iba po dvere triedy. Ďalej vám to nedovolím!“ ohradila sa urazene nová nemčinárka.
„Tak sme to aj mysleli. Ale keby vás nechceli poslúchať, tak zakročíme.“
„Pokiaľ to nebude treba, nesmiete sa tam ani ukázať!“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.