Obaja sa na ňu pozreli.
„Pápež chce, aby sme sa pozabíjali navzájom. Jemu vyhovuje jedna smrť rovnako ako druhá i tretia. Ak mu nevyjde táto intriga, podplatí niekoho iného a prídeme o krk všetci traja. Ale len v tom prípade, ak každý z nás zostane sám. Navrhujem takúto dohodu – francúzsky kráľ sa bude od Candie dištancovať. Zástupca tureckého sultána mu za to ušetrí život a oboch nás pustí na slobodu.“
„A čo keď poslúchnem pápeža, zabijem kráľa a vás si nechám?“
„To nie je dobré riešenie. Vo francúzskom tábore zostal minister vojny, ktorý povedie útok ak sa kráľ do určitého času nevráti. Ale to nie je všetko. Smrť francúzskeho kráľa poslúži pápežovi ako zámienka na to, aby zhromaždil ďalšie vojsko a vyhnal vás z tohto ostrova, lebo už z vás nebude mať ďalší úžitok. Prípadne pošle niekoho, kto vás zavraždí.“
Ibrahim premýšľal. Po chvíli povedal: „Môže to byť pravda, čo ste povedali. Pôjdem sa spýtať zajatcov.“
„Jasnosť, nie je isté, či väzni vedia o pápežových zámeroch.“
„Uvidíme,“ povedal a vyšiel.
V komnate zostalo ticho. Po chvíli ťaživého ticha sa ozval kráľ:
„Je to pasca. Mňa zabijú a vás dajú do háremu.“
„Louis, je to Mohamed …“
„Je to predovšetkým Turek.“
„Aj vy ste boli Turek, Arab, Žid, Egypťan. Teraz ste Francúz a vaša duša je tá istá.“
„Vy mu veríte?“
„Louis, duša sa nemení. Láska v nej zostáva aj po smrti či znovuzrodení.“
„Moja drahá, obávam sa, že je to iba láska k vám …“
„Vo vašom srdci zostala iba láska k žene?“ prudko sa spýtala.
Kráľ sa zamyslel: „Nie … myslím, že nie. Je v ňom dosť lásky aj pre mužov. Mal som rád Mazarina … ale aj iných.“
„Tak mu ešte stále neveríte?“
„Neviem … zato vy mu veríte neobmedzene.“
„Hovorím vám, je to Mohamed. Ale … keby ste umreli, moja duša by išla za vami …“
„Samovražda je hriech.“
„Zomrela by som od smútku … alebo by som ho vyprovokovala, aby ma zabil on …“
„To nie sú dobré myšlienky.“
„Vždy máme pred sebou dve cesty. Málokedy je jedna dobrá a jedna zlá. Zvyčajne je jedna zlá a druhá ešte horšia. Z nich si musíme vyberať tak, aby sme spôsobili menej utrpenia.“
Kráľ vstal, pomaly k nej pristúpil a objal ju.
„Tak vy mu stále veríte.“
„Áno,“ odpovedala.
„Dobre. Skúsim mu uveriť aj ja.“
Otvorili sa dvere a vošiel Ibrahim. Chvíľu sa prechádzal a potom povedal:
„Madam, mali ste pravdu. Jeden z nich ma mal otráviť hneď po kráľovej smrti. Toto mal pri sebe.“
Princ položil na stôl brúsenú fľaštičku s akousi tekutinou. Podišla k stolu, prezrela si fľaštičku, otvorila ju, ovoňala a opäť zavrela:
„Zničte to. Protijed proti nemu neexistuje. A musíme sa umyť, tento jed účinkuje aj cez kožu.“
Princ otvoril dvere, vydal nejaké príkazy a potom sa začudovane na ňu obrátil:
„Viete toho veľmi veľa. Mal by som si vás tu nechať.“
„To je rozhodnutie o vojne, jasnosť.“
„Viem. Nechcem vojnu. Čo navrhujete vy?“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.