„Teraz vyriešime otázku môjho predstavenia. Johann, zohnali ste mi adresy všetkých najvplyvnejších ľudí, o ktoré som vás ešte v Paríži poprosil?“
„Ako ste rozkázali, vaša kniežacia milosť,“ zasmial sa Johann.
„Drzý ako vždy,“ dodal Gerd.
„Hm, nevidím rozdiel medzi vami dvoma,“ odpovedala Natália.
„Aj pozvánky som dal už vytlačiť,“ ozval sa Johann.
„Pozvánky? Aké pozvánky?“ opýtala sa prekvapená Natália.
„A to musíte o všetkom vedieť?“ dodal Gerd.
„Dobre, tak jej to už môžeme hádam prezradiť,“ navrhol Johann.
„Keď to už musí byť, najradšej by som jej to povedal až ráno.“
„Ja by som jej to najradšej povedal až v ten deň, päť minút pred,“ dodal Johann.
„Ste dobrý,“ pripomenul Gerd.
„A hlavne dokonalý, geniálny…“
„A skromný,“ zasmiala sa Natália. „Tak nechcete mi už konečne povedať, o čo ide?“
„Nie!“ povedali obaja.
„Tak vás opúšťam!“ dodala Natália a rázne vykročila k dverám. Johann s Gerdom sa okamžite rozbehli za ňou a chytili ju za ruky.
„Toto už poznáme!“ smiali sa cestou naspäť.
„No dobre, Natália, tak tu je celý tajný plán, ktorý sme s Johannom v Paríži vymysleli. Usporiadame vernisáž vašich obrazov z Paríža.“
„Aha! Tak preto môj ctený manžel tak dbal, aby boli zabalené ako sklo a aby sa cestou ani náhodou nepoškodili.“
„Presne tak!“ prisvedčili obaja.
„Na vernisáži obrazy predáme tým zazobancom.“
„Pochybujem, že ich kúpia.“
„Nielenže kúpia, ale aj draho zaplatia. Povedzme, za päťnásobok ich bežnej ceny.“
„Päťnásobok? Nie je to trošku prehnané?“
„Máte pravdu, je. Tak za desaťnásobok.“ zasmial sa Johann.
„Nebláznite, veď ich zruinujete.“
„Nebojte sa, nezruinujeme. Máte vy vôbec predstavu o ich úsporách?“ opýtal sa Johann.
„A vy máte?“
„Teraz už áno. A viete, čím zamordoval ten váš modrofúz svoje tri ženy?“
„Tak to neviem.“
„Nedával im jesť. Prvá žena mu porodila syna, to mu stačilo. Keď otehotnela druhýkrát, tak ju radšej vyhladoval. Druhá žena to nevedela. Zomrela tak isto. A o tej tretej sa hovorilo, že skončila v blázinci. Tak som tam išiel.“
„To bola tá vaša cesta minulý týždeň?“
„Presne tak. Riaditeľ je môj dobrý priateľ. Pretože tá žena je po smrti, mohol mi povedať príčinu. Psychicky sa zrútila, keď ju ten grobian bil po bruchu, aby potratila. A vy chcete šetriť ich peniaze?“
„Jemu to predám za dvadsaťnásobok!“ vykríkla zhrozená Natália.
„Za utŕžené peniaze zriadime vo vašom dome útulok pre opustené a chudobné deti, aby mohli chodiť do školy. Veď už aj tak máte prvú obyvateľku – dcéru vašej kuchárky.“
„Tak preto Johann nástojil, aby sme kúpili taký veľký dom.“
„Preto. Ale navrhol to Gerd ešte v Paríži.“
„Ako ste to predo mnou dokázali utajiť? A kedy ste to vôbec dohodli?“
„Na tej návšteve u markízy. Ani ste nezbadali, že sme odišli do druhej izby. Tete sme povedali, že nechceme rušiť dve dámy, keď sa rozprávajú o ženských veciach. Považovala to za samozrejmé a galantné. Mimochodom, sme presvedčení, že ste poriadne vytreli oči tej starej bosorke.“
„To si buďte istí, rozprávala som veľa a nič som jej nepovedala!“
„No a podrobnosti nášho plánu sme si potom dohodli na tom nákupe. Viete ako nám bolo bez vás dobre?“ dodal Johann.
„Lotri! A ja som si myslela, že pre vás niečo znamenám. Vidím, ako som sa mýlila,“ poznamenala naoko urazená Natália.
„Museli sme to utajiť. Ja som mal ešte plán s Viedňou, ale nevedel som, ako dopadne. Preto o tom nevedel ani Johann,“ dodal Gerd.
„Myslíte si, že by som niečo pokazila?“ opýtala sa Natália.
„Nie, to určite nie. Nie je to však takto krajšie?“
„Vy by ste presvedčili aj trójskeho koňa, že je neškodné zvieratko!“ zasmiala sa.
„Preto sme vám kúpili aj tie náhrdelníky. Počas vernisáže si ich všetky vymeníte. A samozrejme aj róby.“
„A to už prečo?“
„A to chcete povedať, že keď to uvidia manželky tých vašich boháčov, že si také nekúpia?“
Natália sa zasmiala. Gerd skutočne veľmi dobre poznal ľudí.
„A potom tu budeme môcť robiť aj plesy, divadlo a iné krásne veci. Bez tých manželiek by to však nešlo.“
„Teda, vy ste to ale dotiahli do dokonalého konca!“
„Nie my, ale moja mama. Tá prišla na celý plán,“ dodal Gerd.
„Tú dámu by som teda rada spoznala.“
„Žiaľ, tak toto už nebude možné. Tesne pred mojim odchodom zomrela. Iba ak niekedy v budúcnosti…“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.