Pápež

Niekoľko dní po Richardovom pohrebe sa stretli. Kráľ Ján priviedol na politické rokovanie aj Beátu, ktorá sa predtým takýmto stretnutiam vyhýbala. Okolo stola už sedeli štyria kardináli, Arnošt, Giovanni, Lodovico a ešte niekoľko mužov, ktorých nepoznala. Ján ju posadil vedľa seba, sám zostal stáť a začal:
„Milí priatelia, udalosti posledných dní nám mnohé plány prekazili. Zišli sme sa tu, aby ste sa dozvedeli Richardovo posledné želanie. Až do smrti bola pri ňom pani Beáta a preto poprosím ju, aby vám porozprávala o tom, čo jej Richard ešte povedal,“ Ján sa uklonil Beáte a pobozkal jej ruku.
„Kardinál Richard mal takmer do poslednej chvíle jasnú myseľ. Spoznal, kedy sme prišli, hoci už poriadne nevidel. Povedal nám, že ho navštívil pápežov posol a dal mu na výber: alebo ustúpi alebo umrie. Richard neustúpil. Stálo ho to život. Pápež ho dal otráviť!“
„Ako to môžete s takou istotou tvrdiť?“ spýtal sa jeden z mužov, ktorých nepoznala.
„Pane, príznaky na tele a samotná smrť hovoria, že kardinál bol otrávený.“
„Odkiaľ poznáte tieto príznaky?“ spýtal sa kardinál Pierre.
„Poznám jedy, postupy, akými sa vyrábajú, ako účinkujú, ako s nimi zaobchádzať a dokonca ako sa proti niektorým brániť.“
„Keď to všetko viete, prečo ste nepomohli Richardovi?“ ozval sa jeden z kardinálov, ktorých nepoznala podľa mena.
„Vaša milosť, nie proti každému jedu existuje protijed. Viem to. Keby to bolo možné, rada by som mu pomohla. Jed, ktorý dostal už nie je možné dostať z tela. A je veľmi nenápadný, ľahko vás oklame. Ak vám môžem doporučiť, páni, nejedzte jedlá, kde by ho mohol prekryť cesnak či iné korenie.“
„Ale to nie je jediný jed. Pokiaľ viem, jedov je veľmi veľa,“ ozval sa Pierre.
„Je to pravda, vaša milosť. Ostatné môžu pôsobiť veľmi rýchlo takmer okamžite. Tie nie sú pre vrahov bezpečné. Nemajú zvyčajne toľko času na to, aby sa bezpečne ukryli. Preto použili taký, kde sa prvé príznaky objavia o jeden-dva dni. Podľa toho, aká silná bola dávka.“
„A nie je nebezpečné vedieť toľko toho o jedoch?“ spýtal sa s obavou Ján.
„Veličenstvo, žiadne vedomosti nie sú nebezpečné. Záleží iba od nás, akým spôsobom ich použijeme. Či na útok, alebo na obranu. Môj otec napríklad veľmi malé dávky práve tohto jedu používal na svoju obranu. Zistil, že telo si na jed časom dokáže zvyknúť a potom pomaly sa môžu tieto dávky zvyšovať bez toho, aby sa človek otrávil. V tomto jedinom prípade bežná dávka naozaj nedokáže otráviť. Lenže na takúto obranu treba veľmi veľa času a veľmi veľkú opatrnosť pri dávkovaní. Ja sama by som si na takéto dávkovanie netrúfla. Je to príliš veľká zodpovednosť za život človeka, ktorý vám verí. Nakoniec, rozumiem vám, že každý z vás má obavu z toho, keď niekto vie niečo o jedoch. Ale na to, aby som niekoho otrávila, by mi prebohato postačili vedomosti o miešaní farieb. Asi o tom neviete, ale všetka tá krása, ktorú obdivujeme na obrazoch, je jedovatá. Učil ma to Giovanni. Čo si myslíte, prečo toľko maliarov umrelo v mladom veku? Boli nadaní, šikovní, ale málo opatrní. Zabili ich vlastné farby. Môže vám to potvrdiť, sedí medzi nami.“
Pohľady sa obrátili na Giovanniho.
„Áno, to všetko je pravda. Väčšina farieb na vašich obrazoch sú jedy. Najhoršie sú tie farby, ktoré vás môžu otráviť aj cez kožu. Preto opatrnosti nikdy nie je nazvyš. Svojich žiakov som vždy na tieto nebezpečenstvá upozorňoval.“
„Ak môžem porovnať, jedy vo farbách pôsobia veľmi dlho. Niekedy aj roky. Jedy určené na zabíjanie pôsobia rýchlejšie. Ak vieme, že náš protivník používa takúto zbraň, mali by sme sa naučiť, ako sa brániť. Už týmto krokom ho veľmi oslabíme.“
„Zdá sa mi neuveriteľné, že každodenné konzumovanie hoci aj malých dávok jedu by dokázal niekto prežiť,“ povedal Ján.
„Môj otec miešal jedy. Skúšal ich na psoch. Pozoroval, ako dlho umierajú, aké majú príznaky, dokonca na nich skúšal aj protijedy. Pred tým, ako ma odviedol na Karlov dvor, mi určitý čas dával do vína malé dávky práve tohto jedu. Robil to preto, aby ma na dvore nikto neotrávil. Vedel, že na kráľovských dvoroch sa intriguje a trávi. Učil ma o všetkom, čo vedel on.“
„Stále sa chrániš týmto jedom?“ začudovane sa opýtal Ján.
„Nie. Prestala som ho brať veľmi dávno. Vlastne hneď, ako otec odišiel a nechal ma u Karla samotnú.“
„To si sa nebála prestať?“ spýtal sa Arnošt.
„Nuž, trošku som sa bála. Ale chcela som mať deti a nevedela som, či by ich ten jed v mojom tele nezabil skôr, ako by sa narodili. To otec odskúšané nemal.“
„A pomáhala si mu aj miešať tie jedy?“ spýtal sa neveriaco Arnošt.
„Nie. Nikdy som to nerobila. Otec to pokladal za nebezpečnú zábavu. Keď ma o nich učil, mala som asi dvanásť-trinásť rokov. Vedela som čítať, písať a rátať. Už vtedy som bola pre neho vzácnosťou a mal so mnou svoje plány. Preto vždy, keď som vstupovala do jeho dielne, musel mi sluha okolo tela obviazať plachtu tak, že mi zviazal ruky k telu. Pýtala som sa ho, načo je to zväzovanie dobré. Povedal mi, že preto, aby som ani omylom nič nechytila alebo neolizla. Jeho jedy boli veľmi účinné.“
„Tie recepty si pamätáš doteraz?“ pýtal sa ďalej Arnošt.
„Nie, iba na protijedy. Tými môžem pomáhať. Dokonca som to v Prahe aj dvakrát urobila.“
„Neviem o tom. Kedy to bolo?“ spýtal sa Arnošt.
„Prvý raz som pomáhala Karlovi. Dostal nejaký slabší a dlhotrvajúci jed. Názov si nepamätám, ale podľa príznakov som mu pripravila protijed. Bolo to asi pred piatimi rokmi. Krátko na to použili rovnaký jed proti Orlíkovi. Urobila som to isté. Karlovi som povedala, že sa ho niekto pokúsil otráviť, Orlík o tom nevie. Ale Karol našiel obidvoch vrahov a postaral sa o nich.“
„Mne nič nepovedal.“
„Poprosila som ho o to. Aby si sa nebál, lebo môjho otca poznáš. Pochádzame predsa z rovnakého mesta.“
„Dokázala by si niekoho otráviť?“
Pokrútila hlavou: „Asi by som sa nechala radšej zabiť sama. A nakoniec – kto čím zachádza, tým aj schádza. Môj otec sa otrávil sám. Bol neopatrný. Dozvedela som sa to cestou sem. Na nádvorí boli dvaja mnísi a rozprávali sa poľsky. Mysleli si, že vo Francúzsku im nikto nebude rozumieť.“
„Ale vráťme sa k tomu, čo nám odkázal Richard,“ povedal Ján. „Veľmi dobre vedel, že čoskoro umrie a tak si želal, aby sme pokračovali bez neho.“
„To je nebezpečné, môžeme skončiť tak, ako on,“ poznamenal niekto z prítomných.
„Omyl, páni. Nebezpečné pre nás všetkých by bolo to, keby sme ustúpili. Pápež pozná väčšinu mien ľudí, ktorí sú proti nemu, možno aj všetky. Dokonca ráta s tým, že sa naľakáme a stiahneme sa. A potom by nás jedného po druhom pekne v tichosti a bez rozruchu odstránil. Takže v žiadnom prípade nesmieme cúvnuť ani o krok,“ pokračoval Ján. „Máme spísané všetky požiadavky na pápeža a za to mu môžeme ponúknuť jedno – nepostavíme proti nemu protipápeža. S pani Beátou sme sa o tom rozprávali ešte počas príprav pohrebu. Potrebovali by sme však človeka, ktorý by dokázal pápeža presvedčiť.“
„Beáta je majster na presviedčanie. Do čoho sa pustila, to jej vždy vyšlo. Je výrečná a pozná veľmi dobre jazyky,“ ozval sa Arnošt.
„Ty si sa zbláznil! To si už zabudol, ako si mi pomáhal utekať z jeho postele?! A to sa mu tam teraz mám ukázať – aha, tu som! To vôbec nepripadá do úvahy!“
„Upokoj sa, Beáta. Vidieť už na tebe, že si tehotná. A pápež nezvádza tehotné ženy. Nastávajúce materstvo je jediné, pred čím má úctu,“ ozval sa Ján. „Viem to. Raz som mu poslal omylom jednu tehotnú mníšku. Vytkol mi to pri najbližšej príležitosti.“
„Naozaj?“
„Je to pravda,“ prisvedčil kardinál Luigi. „V tomto ohľade vám naozaj nehrozí nebezpečenstvo. Lenže bezpečná misia to v žiadnom prípade nebude. Je to zákerný protivník.“
„To je pravda,“ prisvedčila Beáta, „kardinál Richard nás upozorňoval, že u neho nemáme nič jesť a ani piť. A ja sama by som pridala, že sa ani ničoho nemáme dotýkať. Môj otec požíval proti dotykovým jedom rukavice z tenkej teľacej kože. Bolo by dobre, keby sme také mali. V takom prípade by som na túto misiu išla.“
„Výborne! Budeme ti kryť chrbát. Ale potrebujeme nástupcu miesto Richarda,“ ozval sa Ján. „Beáta navrhuje kardinála Pierra. Mohla by si nám povedať svoje dôvody prečo?“
„Moje dôvody sú veľmi jednoduché. Za všetko môžu klebety, ktoré sa o známych ľuďoch šíria po Európe. Sama o sebe som sa dozvedela veľmi veľa vecí. Niektoré sú pravdivé, ale väčšina je nepravdivá. Lenže ľudia veria všetkému. O tom som sa osobne presvedčila. A jednou z takýchto klebiet, ktoré momentálne Európa pozná, je to, že kardinál Pierre je vraj odborník na jedy. Takže prečo by sme ju nevyužili v náš prospech. A keďže pápež nie je v tomto smere nevinný, bude sa svojho protikandidáta báť. Ak sa niekto bojí, je ochotný robiť ústupky. A o to nám ide. Nemusíme presadiť úplne protipápežský post, ale postačí nám pápežské odsúhlasenie našich požiadaviek a my na oplátku stiahneme nášho protikandidáta. A asi to budeme musieť urobiť, lebo, žiaľ, kardinál Pierre nemá takú podporu kardinálov akú mal kardinál Richard. Lenže to pápež nevie a my mu to nepovieme.“
„Tak tomuto hovorím politika!“ ozval sa Lodovico. „Začínam si ženy vážiť. Škoda, že nepôsobia verejne.“
„Ženy sa zvyčajne skrývajú za chrbty mužov. Mňa kryje chrbát môjho učiteľa.“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…