„Fíha, otec bol ráznej povahy. Ja som ho poznala len ako veľmi jemného muža.“
„Všetci sa tomu čudovali. Váš otec verejne priznal, že mu dávala neslušné návrhy, ktoré sa nehodia do úst mladej dámy, preto ich jemne zavrel, aby si to veľmi dobre zapamätala. Bála sa ho odvtedy ako čerta.“
„Hm, môj otec je lepší, než som si myslela. Škoda že som o tom zauchu nevedela ráno. Možno by som nasledovala jeho príklad.“
„Mali by ste iskru?“
„Áno, zobrala by som si aj dva dáždniky,“ zasmiala sa Natália.
„Ešte vám niečo musím povedať. Obom som vám už spomínal, že keď som si prenajímal byt, poprosil som otca o zvýšenie vreckového. Prišiel sem osobne s mamou, lebo mi neverili ani slovo. Keď však uvideli, ako ste ma namaľovali ako somára, zvýšili mi vreckové desaťnásobne.“
„Desaťnásobne?“ začudovane sa spýtala.
„Presne tak. Dovtedy som mal na rok asi päťdesiattisíc zlatých frankov.“
„Prosím?“
„Čudovali ste sa, prečo som si mohol dovoliť také výdavky. A vtedy mi poslali až pol milióna.“
„A ja som vás na tej prevýchovnej večeri tak šetrila,“ povzdychla si so šibalským výrazom v očiach.
„Vtedy ste ma naozaj hlboko šetrili. Ale nebojte sa, aj bez toho by som ich úspešne minul.“
„Pol milióna zlatých frankov?“ neveriaco sa spýtala Natália.
„Nie, iba tých päťdesiattisíc. Plus ešte za toho Nabucca. Z toho pol milióna zostala ešte v veľká časť.“
„Hm, mala som predsa len tú Klotildu poslúchnuť. V tomto mala väčšie skúsenosti.“
Všetci traja sa pustili do smiechu.
„Vari ste ich všetky minuli na mňa?“ opýtala sa znovu neveriaco Natália.
„A na koho iného. Myslíte si, že to množstvo farieb a plátna, ktoré ste nikdy nekupovali, bolo zadarmo? A tie šperky? A šaty? A kráľovská lóža? A byt? Mám pokračovať?“ s bezočivo milým úsmevom sa nakoniec opýtal Gerd.
„Zdá sa, že dostávam faktúru. Johann, budeme mu to môcť vrátiť? Vidím, že som naozaj veľmi drahá,“ zasmiala sa Gerdovi do očí.
„Nič mu nebudeme vracať. Je to jeho chyba, že platil. Nekázali ste. Ak by mne mal vracať peniaze muž mojej študentskej lásky, tak by sa tiež nedoplatil.“
„Johann! O tom ste mi ešte nehovorili,“ obrátila sa Natália naoko prísne na svojho muža.
„Nepýtali ste sa.“
„Tak sa pýtam!“
„Už som vám spomínal, že sa volala Gréta. Bola veľmi krásna a študovala spolu so mnou matematiku v Prahe. Vaše hádky s Gerdom sú len slabý tieň tých našich hádok.“
„Aj ona vás fackovala?“ opýtal sa Gerd a oči mu šibalsky zasvietili.
„Nie. Bola to jemná žena. Tá mi otrieskala o hlavu radšej knihu.“
Gerd s Natáliou sa tak rozosmiali, že pribehol domovník, či im nie je náhodou zle. Keď ho upokojili a vyprevadili, Natália sa opýtala Johanna:
„A koľko ste na ňu minuli?“
„Neviem, nikdy som to nerátal. Ale kupoval som jej všetky knihy, pravítka, rysovacie potreby, lístky do divadla a opery, šaty, šperky a neviem čo ešte. Vlastne asi všetko. Ja som mal síce trochu nižšie vreckové, ale ešte som si privyrábal doučovaním matematiky, aby som si to mohol dovoliť. Nakoniec toho možno bolo ešte viac, ako minul Gerd na vás.“
„Takže vidím, páni, že ja som bola nakoniec ešte veľmi skromná.“
„Tie ženy sú strašné,“ naoko si povzdychol Gerd.
„Ach vy chudáčik,“ zasmiala sa Natália. „Vedieť o tom pol milióne, tak vás tak krásne ošklbem!“
Na to sa začal smiať aj Gerd aj Johann.
„Vy pri vašej šetrnosti? To by som teda rád videl!“ zvolal pobavene Gerd.
„Mimochodom Gerd, je lepšie dostať obrazom alebo knihou po hlave?“ opýtala sa so smiechom Natália.
„Ja si myslím, že to záleží od šarmu tej ženy,“ odpovedal namiesto Gerda Johann. „Od vás je krajší obraz alebo kvety, od nej bola krajšia tá kniha. Kvety mala veľmi rada a nikdy jej žiadna kytica neuvädla. Tak som jej ich kupoval aspoň raz do týždňa.“
„Kvety sa nedajú jesť,“ odsekla Natália.
„Nedajú, ale za to voňajú. Ona na druhej strane nemala rada poéziu. Vraj sa z básničiek nenaje.“
Natália sa schuti zasmiala: „Máte pravdu. Ale ja mám radšej vôňu rezňa, alebo takej dobrej kávy, ktorá pochádza z tej čiernej Afriky a je strašne nechutne čierna ako to uhlie.“
Zasmiali sa a Gerd odbehol poprosiť domovníka o tri kávy.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.