„Dúfam, že sme našu ctenú tetu presvedčili,“ povedala Natália.
„Presvedčili by ste skôr starého čerta, ako ju. Tá mi dala, keď som odchádzal!“
„A čo také vám povedala, ak to nie je tajomstvo?“
„No, stručne vzaté, že mi neverí ani slovo. Ale vás videla u Maxima a veľmi ste sa jej páčili, keď ste tomu Španielovi vylepili zaucho.“
„To som rada, že sa jej aspoň niečo páčilo. Gerd, podľa toho, čo ste mi tu čítali, bola aj moja matka šľachtičná. Prečo sa tak primitívne správala?“
„Myslíte si, že moja teta sa správala lepšie? V podstate chcela vedieť to isté čo vaša matka, len to zisťovala s trochu väčšou noblesou.“
„Máte pravdu. A nakoniec, matka bola šľachtičná len preto, že sa vydala za môjho otca.“
„Ale to nie je pravda,“ dodali obaja muži naraz. „Vo vašom rodnom liste má vaša mama šľachtický titul aj v rodnom mene,“ dodal Johann.
„Vážne?“
„Ale áno,“ dodal Gerd „Aj to mi mama vysvetlila. Jej predkovia boli chudobnejší baróni. Aj ich rodina schudobnela, preto si ju teta neváži. Predkovia vašej mamy sa už dávno odsťahovali na vidiek, kde hľadali pokoj. Preto vaša mama nikdy nepoznala nič iné, než tú vašu dedinu. A s otcom ich, ako sama dobre viete, zosobášili rodičia bez ich súhlasu. Spájali, ako obvykle, majetky a peniaze.“
„Johann, prečo ste nám nepovedali, že teta napísala vašej mame?“ spýtal sa po chvíľke mlčania Gerd.
„Dozvedel som sa to v rovnakej chvíli ako vy dvaja.“
„Ten tón neveští nič dobré, drahý Johann. Môžete nám vysvetliť čo sa stalo?“ spýtala sa Natália.
„Písal som vám, že som si prenajal byt, lebo sa s matkou už nedalo vydržať. Vtedy ste mi, milý Gerd, odpísali, aby som si radšej kúpil nejaký väčší dom. Poprosil som otca, ktorý vedel, že som sa oženil, aby mi pomohol. Krátko nato sme primeraný dom našli a mohli sme ho odkúpiť. Teda, kúpil mi ho otec ako svadobný dar. Matke nič nepovedal, lebo by ho určite chcela zariaďovať podľa svojho nevkusu. Nič v zlom, jej vkus nie je až taký zlý, ale predsa len celý dom nemôže byť ružový s krištáľovými lustrami. Keď som sa presťahoval z rodičovského domu, myslel som si, že už budem mať pokoj.
Asi tak pred mesiacom prišiel zrazu za mnou brat. Poslala ho mama, či som sa zbláznil, keď svoju milenku nechávam študovať v Paríži a dokonca dovolím, aby sa predstavovala mojím menom ako barónka von Görlitz. Vtedy som bratovi, ktorý študuje v Halle a chodí domov jeden či dva razy za rok na prázdniny, ukázal sobášny list. Brat sa zasmial a už sa k matke nevrátil. Dokonca prázdnin bol u mňa a potom odcestoval do školy. Jemu totiž matka tiež nanútila nejakú snúbenicu, ktorá sa mu vôbec nepáči.“
„Aha! A preto si teta myslí, že som Natáliin milenec. Asi preto, lebo pokiaľ viem, aj jej milencom bol nejaký príbuzný,“ dodal Gerd. Na chvíľku sa zamyslel, potom sa náhle rozhodol: „Idem zavolať mame. Niečo sa jej chcem spýtať!“
Keď sa o dve hodiny vrátil, žiaril šťastím.
„Čo ste zistili, že svietite ako slniečko?“ spýtala sa Natália len čo ho zazrela.
„Je to tak ako som si myslel! Moja ctená teta nepochádza zo žiadneho šľachtického rodu. Teda jej otec bol grófom a matka bola jeho slúžkou. Milá teta naháňala všetkých chlapov v našej rodine, aj vášho otca, milý Johann, aj vášho, milá Natália, kým si jedného markíza skutočne neulovila. Pekný čistokrvný pôvod, čo poviete?
Potom zháňala všetky rodinné klebety a naučila sa rodokmeň naspamäť, aby sa mohla pýšiť svojím vysokým pôvodom. A ten príbuzný, ktorý bol jej milencom, a ktorým sa pred celou rodinou pýšila, samozrejme okrem svojho muža, bol jej nevlastný brat po otcovi… Nechcete si radšej sadnúť?“ spýtal sa Gerd keď videl, že tí dvaja skoro spadli z nôh.
„Tak preto bola taká moralistka a zaujímalo ju, či ste mi držali kyticu alebo nie!“ vykríkla Natália.
„Sodoma-Gomora!“ zvolali naraz tí dvaja.
„Ó, Klotilda!“ zvolala Natália a všetci sa rozosmiali.
„Ale teraz sa naozaj posaďte, Natália. To čo vám poviem, vás ešte viac usadí. Veľmi dobre sa poznala s vašou mamou.“
„Prosím?“
„Presne tak. Vaša mama bola totiž tiež nemanželské dieťa vašej starej mamy a nejakého sluhu. Pekné zväzky, čo poviete?“
„Tak preto bola moja mama taká, aká bola. Ale moja stará mama a sluha?“
„Áno. Váš starý otec zomrel veľmi mladý. A vaša mama sa narodila až dva roky po jeho smrti. Ten sluha bol inak vraj veľmi pekný.“
„Aha! Tak asi preto nebola vaša mama veľmi nadšená, keď ste jej povedali, kto som, však?“ spýtala sa Natália.
„Presne preto. Čudujete sa?“
„Vôbec nie.“
„Vtedy mi povedala, že s krásnymi ženami sú veľké problémy. Keď vás však spoznala, zistila, že nemusia byť vždy. Do rodiny vás musela pritiahnuť povaha vášho otca, a to je šťastie,“ odvetil Gerd.
„Gerd, vaša mama má tiež prehľad o celej rodine. Ako je to s ňou?“ spýtal sa Johann.
„Nemala ho vždy. Dobrovoľne sa o to nestarala, ale naša drahá markíza otravovala svojimi listami celú rodinu. A pretože v nich spomínala aj mňa aj Natáliu, tak sa aj mama musela prezvedieť čosi o príbuzenských vzťahoch. Milá tetuška jej písala prvý list o nás dvoch asi týždeň po tom, čo som sa s Natáliou zoznámil.“
„Odkiaľ to vedela?“ spýtala sa Natália.
„Nemá nič iné na práci ako chodiť po meste a sledovať iných. Mňa spoznala preto, lebo sa veľmi podobám na svojho otca. Zisťovala, kto som. A keď zistila, že sa prechádzam s Natáliou, ihneď zisťovala, kto je to dievča. Všetci vrátnici v meste ju poznajú ako dámu, ktorá štedro nakupuje klebety. Preto som bol v meste tak dlho, lebo som zašiel aj na dievčenský a chlapčenský internát. Teta zaplatila celé bohatstvo za informácie o mne a Natálii.“
„Ale prečo nič nenapísala Natáliinej mame?“ spýtal sa Johann.
„Naozaj, prečo, keď sa o všetko zaujímala?“ pridala sa Natália.
„Moja mama si myslí že to bolo preto, lebo ja som knieža a k tomu muž. O nejakú príbuznú sa nemusela zaujímať. Až keď sa dozvedela, že je asi vydatá, lebo mala iné meno, napísala Johannovej mame, lebo o tom nevedela a veľmi ju zaujímala nová rodinná klebeta. O vašej mame, milá Natália, vedela, že nevie čítať. To, že ju vaša teta niečo naučila, to sa nedozvedela. A vášmu otcovi sa bála napísať. Veď mu veľmi nechutne nadbiehala. Viem to, lebo vtedy bol na plese spolu s mojím otcom. Tam nadbiehala ako jednému, tak i druhému. Môj otec jej povedal, že si nepraje, aby za ním chodila. A váš otec jej za otravné správanie dal facku.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.