Prišiel riaditeľ divadla a bol veľmi prekvapený, keď sa dozvedel, u koho bol nájdený náhrdelník. Komisár sa ho spýtal, či Gerd s Natáliou sedeli v kráľovskej lóži.
„Áno, tento pán mal naozaj kráľovskú lóžu, je to náš dlhoročný návštevník a môj osobný priateľ. Neverím, že to urobil. Načo by kradol šperk za niekoľko tisíc, keď si u nás pred časom objednal mimoriadne predstavenie Nabucca a stálo ho to viac ako milión.“
„Tento pán si u vás objednal predstavenie?“ spýtal sa komisár.
„Áno. Mal nejaký prehrešok voči dáme svojho srdca a chcel si ju tým predstavením udobriť. Je to tá istá dáma, ktorá je tu s ním aj dnes. A ten šperk…“
„Ukradli mojej tete.“ dodal za neho Gerd.
„Vašej tete?“ opýtal sa prekvapený komisár.
„Áno. Je to starý rodinný šperk, ktorý sa dedí z pokolenia na pokolenie. Tá okradnutá dáma musí byť markíza de Lemoyne.“
„Áno, máte úplnú pravdu. Začína mi to pomaly zapadať do seba. Kedy ste videli svoju tetu naposledy?“
„Ešte som ju nikdy nevidel. Keď si otec vzal moju matku, prestala sa k nemu hlásiť ako k svojej rodine. Urazila sa, že si otec nevzal, podľa jej mienky, primeranú šľachtičnú.“
„Dobre. Ale ako mi vysvetlíte, že ten šperk je vám známy!?“
„Mama má druhý, veľmi podobný. V tomto sú brilianty a v maminom smaragdy, v tom je jediný rozdiel. Existuje aj tretí takýto šperk s rubínmi. Ten vlastní moja druhá teta, ktorá žije vo Viedni. Každý šperk má jedno rovnaké znamenie. Tu,“ ukázal na malý zlatý pliešok, „musí byť vyrytý starý rodový znak. Je to rovnoramenný kríž v kruhu.“
„Je to veľmi drobné, pozriem si to cez lupu,“ šomral komisár, hľadajúc ju vo vrecku. „Áno, máte pravdu, je to naozaj tu.“
Medzitým priviedli policajti spútaného Španiela a Krásavca.
„Tak vás tu pekne vítam, dlho ste si slobody neužili.“ privítal ich komisár.
Španiel zazeral a bolo na ňom vidno, že takýto záver nečakal.
Komisár sa obrátil k Natálii a ku Gerdovi:
„Prepáčte, madam, pane, že sme vás obťažovali. Všetko mi je jasné. Zároveň vám ďakujeme za pomoc. Na dolapenie Španiela bola vypísaná odmena.“
„Tú, prosím vás, venujte charite.“
„Ako si želáte, madam,“ uklonil sa komisár a pobozkal Natálii ruku.
Keď sa vrátili domov, Gerd vybuchol:
„Prečo ste tvrdili komisárovi, že som vás držal za ruku?! Veď ste sa skompromitovali!“
„Ja som skompromitovaná už dávno. A vy mlčte! Môžem si robiť čo chcem!“
„Veď je to neprípustné, aby vydatá žena svedčila cudziemu mužovi, že s ňou bol v tmavej lóži a ešte jej držal ruku! Veď to ani nebola pravda!“
„A čo si myslíte, že som chcela, aby ste išli do väzenia?! Viem, že ste sa odtiaľ ani len nepohli!“
„Ale aj tak, mali ste mlčať. Čo vy viete…“
„A čo by sa stalo keby som mlčala?! Váš priateľ aj tak povedal, že ste si to predstavenie kúpili. A vraj pre mňa! Takže skompromitovali ste ma vy! Ja toho viem až príliš! Keď tu boli vaše sestry tak vraveli …“
„Vymýšľali si!“
„Netárajte! Tak mi vysvetlite, čo ste tam teda robili?“
„Kde?“
„Len sa netvárte, veď vy dobre viete!“
„No dobre, hľadal som manžetový gombík.“
„Neverím! Veď ste v rukách nemali nič!“
„Elizabeth vošla vtedy keď som si ho práve založil.“
„A prečo ste sa teda zľakli, keď vošla?“
„A prečo ste sa zľakli vy, keď u vás tresla dvermi?“
„Myslela som si, že mi zbúra dom.“
„No vidíte, a to tresla veľmi jemne.“
„No dobre, asi máte pravdu. Prečo ste jej to teda nevyvrátili?“ zmiernila tón hlasu.
„Lebo keby prišla o pár minút skôr, videla by ma pri niečom inom.“
„Pri čom?“
„Ako vás na tom obraze hladkám po tvári, vy vyšetrovací komisár!“
„Vážne? To ste sa ešte opovážili?“ zasmiala sa.
„Za to jediné ste ma nemohli vyfackať.“
„Lotor!“
„To ste mi ráčili už niekoľkokrát povedať.“
„Mimochodom, a ako ste mohli vedieť čo si chcem urobiť, keď ma napadol ten Španiel?“
„No a? Je vari čudné čítať myšlienky? A ako ste prišli na to, že som myslel práve na to?“
„Tak! Veď ste sa čítania myšlienok báli ako čert kríža. A ako vám to výborne ide. Aspoň vidím, že sa konečne očisťujete. Nedáte si radšej víno?“
„Vy potvora, ako to môžete vedieť?“ a začali sa obaja smiať.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.