Z čoho môže Tvor viac byť zronený,
Veľkosť Jeho keď nevidel, Jeho Obmeny?…
Životom keď slepo sa ponevieral
Poklady nevidel, Zrak svoj si zastieral.

Kde je, Tvor, tvoja Pokora,
keď už nič než Utrpenie ťa nezdolá?…
Veď je to Hanba i Prehra pre teba,
pre Sebeckosť nevzhliadať do Neba!

Keď pre tvoje veľké Zlyhanie
nastúpiť musí očistné Konanie.
Utrpením čo nesmiernym len bude,
na tebe, … na pospolitom Ľude.

Keď Samoľúbosť trónila
Pýcha ku nej sa hýrila,
aby si v Objatí pritesnom
zabubnovali. Kde Rozum má Trón.

… Aký si, Pane na Nebi? …
keď chrániš ešte, kto-kedy
by ešte zatúžiť chcel.
Dostane od teba Nebeský Diel.

Vznešenosť Tvoja preveľká
nepochopená i nepoznaná je.
Dokonalosť Tvoja odveká,
v Súzvuku s ňou sa prekryje.

Ako to, že kamkoľvek zo Zeme
s Tebou sa stále stretneme?…
Keď Duša zmätená, neistá
dostane. Aj keď sa nikde nechystá.

Nevie si Človek predstaviť
ako je v sebe si vybaviť,
Veľkosť, ktorá nesmierna je.
Bohatstvo, čo nezná Koľaje.

Čo Blaženosť v sebe si nesie,
so všetkými navôkol sa znesie.
Dobrotou čírivou dopredu posúva sa
vo vernej Túžbe vyznieva sa.

Nechce sa Tvorovi od Teba
nevie sa odpútať od Chleba.
Nebesá čo dole mu zosielajú,
Posolstvo od Stvoriteľa mu prinášajú.