Jedného dňa popoludní sedela Natália v kaviarni a čítala noviny. Kaviareň bola dosť plná. Zrazu sa ku jej stolíku postavil neznámy muž.
„Dovolíte?“ spýtal sa a nečakajúc odpoveď si sadol.
Natália sa zamračila. Dopila kávu a chcela privolať čašníka.
„Ešte som sa nestretol s tým, aby dámy čítali noviny,“ začal.
„Vo Francúzsku je to bežné!“ odsekla.
„Ja som cudzinec.“
„Aha!“
Potom nasledovalo mlčanie, ktoré neznámy opäť prerušil:
„Nechceli by ste si radšej vydržiavať milenca pravej španielskej krvi?“
Natália sa neveriaco pozrela na muža: „Čože!?“
„Viem o tom že sem chodíte s mladým mužom, s ktorým vystupujete na trhovisku. On vás sprevádza a účty platíte vy. Viem to. Takže čo mi poviete?“
To už Natália vstala podišla k mužovi a vylepila mu také zaucho, že skoro spadol zo stoličky. Po tomto prekvapujúcom plesknutí zostalo v kaviarni ticho a zraky všetkých hostí sa upierali na Natáliu. Tá sa nadýchla a spustila: „Čo vám odpoviem, vy nehanebný zvrhlík! S takýmito návrhmi si choďte za takými, čo sa tým živia a neobťažujte slušné ženy v slušných podnikoch!“ potom sa otočila na čašníka, ktorý na ten krik pribehol a milo sa mu prihovorila: „Louis, moju útratu pripíšte na môj účet. Pán si svoju zaplatí sám. A teraz ma, prosím vyprevaďte, neželám si totiž, aby ma tento pán nasledoval!“
Louis sa uklonil, ponúkol jej rameno a vyprevadil ju von. Potom dohliadol, aby nepríjemný hosť nevyšiel von dovtedy, kým Natáliu neodvezie drožka. Pri nastupovaní do drožky ho ešte Natália požiadala:
„Louis, prosím vás, buďte taký dobrý, celý budúci týždeň mi posielajte obedy aj večere do môjho bytu. A dnešnú večeru tiež.“
„Ako ráčite rozkázať, pani barónka,“ uklonil sa čašník.
Večer po skončení služby vyšiel na ulicu vrátnik od Maxima. Tam ho oslovil Španiel:
„Mladý, poď na kus reči!“
„Čo si želáte, pane?“
„Potrebujem si zistiť niekoľko vecí.“
„Akých, pane?“
„Kto je tá dáma, ktorá mi dnes dala vo vašej kaviarni facku?“
„Pane, údaje o našich zákazníkoch nesmieme nikomu poskytovať.“
Španiel vytiahol z vrecka bankovku a strčil ju mužovi pod nos.
„Ani teraz nie?“
„Pane, to je veľa peňazí. Ale aj tak, keby sa to niekto dozvedel, vyhodili by ma.“
Španiel vytiahol z vrecka druhú bankovku a obidve strčil mužovi pred oči. Muž naprázdno prehltol a povedal: „Tak sa pýtajte, pane.“
„Kto bola tá dáma?“
„Barónka von Görlitz.“
„A ten muž, ktorý tam chodí s ňou, je kto?“
„Neviem, pane, viem iba to, že spolu vystupujú na trhu a on ju vždy odprevádza domov.“
„Prečo bola dnes sama?“
„Ten pán jej pred niekoľkými dňami povedal, že musí odcestovať dosť súrne.“
„Nevravel ako dlho sa zdrží?“
„Áno, spomínal dva týždne.“
„Kedy odcestoval?“
„Asi pred týždňom.“
„Kde býva tá dáma?“
„To naozaj nesmiem povedať.“
Španiel vytiahol tretiu bankovku.
„Dobre, teda. Ukážem vám kde býva. Najmite drožku.“
„Netreba. Mám tu koč.“
Rozhovor v koči pokračoval.
„Podľa adresy tá dáma býva v nájomnom byte.“
„Áno, pane.“
„Býva ešte niekto s ňou?“
„Neviem pane, možno ten mladý pán.“
„Má nejakých sluhov a slúžky?“
„Nie, pane. Nikdy som tam nikoho nevidel okrem toho mladého pána. Ešte aj obedy si preberala sama.“
„Vieš ešte o nej niečo?“
„Nie, pane, to je naozaj všetko.“
Prešlo niekoľko dní od tej nepríjemnej udalosti u Maxima. Natália sedela doma v kresle a učila sa na záverečnú skúšku z literatúry. Naraz sa otvorili dvere a v nich stál – Španiel.
„Čo ste sa to opovážili! Okamžite von!“ rozkričala sa.
Chlap tam však stál a bezočivo sa opieral o dvere. Potom sa pomaly začal približovať. Natália vstala a rozbehla sa k ateliéru. Chlap ju však dobehol, surovo ju zdrapol a hodil na diván. Darmo škriabala, kopala a hrýzla. Priľahol ju tak, že sa nemohla ani pohnúť. Prestala sa brániť a premýšľala čo urobí. Naraz zovretie trošku povolilo. Využila to a prudko sa vymrštila dopredu. Nechtiac však kopla muža do rozkroku a on sa v bolesti skrčil. Vtedy sa uvolnila celkom a ušla do ateliéru. Lenže chlap sa spamätal a rozbehol sa za ňou. Dolapil ju pri maliarskom stojane. Prudko ju chytil za výstrih šiat. Ona sa mykla a šaty aj so spodničkou sa roztrhli po celej dĺžke. Chlap sa vrhol na stojace polonahé telo. Natália stojac chrbtom k stolíku s farbami nahmatala fľašu s fermežou a z celej sily ho s ňou treskla po hlave. Fľaška sa rozbila a fermež začala mužovi stekať do pravého oka. Pustil ju a v bolesti si ho trel.
Vtedy sa otvorili dvere a v nich stál Gerd. Na klavíri vedľa seba zbadal stáť ťažkú mramorovú Mozartovu bustu. Gerd ju chytil do oboch rúk a tresol ňou chlapa po hlave. Ten padol pod úderom ako podťatý a zvalil sa na zem. Z Mozarta zostalo len pár kamenných kúskov. Natália ťažko dýchala a pridržiavala si roztrhnuté šaty. Keď videla nehybného muža povedala:
„Musíme ho zviazať. Keby sa prebral tak nás obidvoch zahluší. Je to hovädo, nie chlap.“
Gerd sa začal po byte rozhliadať, čo by im mohlo poslúžiť. Natália však začala párať zdrapy šiat, ktoré mala na sebe. Gerd sa prekvapene pozrel.
„Čo sa pozeráte, veď takto ste ma už niekoľkokrát predtým videli. Teraz nie je čas na dekórum. Radšej mi pomáhajte!“ príkro ho vyzvala. Gerd sa snažil zdrapmi šiat zviazať útočníkove ruky, ale v úľaku mu to vôbec nešlo.
„Pozrite sa, to musíte takto, vy nešika, ináč sa nám veľmi rýchlo oslobodí,“ vravela Natália a šikovne viazala a spletala zdrapy šiat. Gerd sa pridal a tak za krátku chvíľu bol muž zviazaný ako múmia. Z Natáliiných šiat však nezostalo takmer nič. Keď skončili, zbadala, že roztrhnutá spodnička ju vôbec nezakrýva. Hanblivo si zakryla prsia a povedala:
„Gerd, potrebujem sa vykúpať. Som strašne špinavá.“
„Dobre, Natália, zariadim to.“ Gerd zahalil Natáliu svojim plášťom. „Ublížil vám?“
„Ak nerátam tých niekoľko modrín, tak nie.“
Vtedy sa vo dverách objavil domovník a s údivom sa pozrel na neporiadok v byte. V kúte zbadal zviazaného chlapa..
„Kde ste boli!? Ako to, že ste takéhoto chlapa vpustili dnu!?“ rozkričal sa na neho Gerd.
„Prepáčte, pane, teraz som sa prebral. Niekto zazvonil. Otvoril som dvere, dostal som úder do hlavy a odvtedy si nič nepamätám.“
„A kde bola vaša žena?“
„Išla nakupovať. Vždy chodí o takomto čase na trh.“
„Dobre, tak rýchlo utekajte pre policajtov. A cestou povedzte služobníctvu, aby sem prinieslo vaňu a nanosilo vodu na kúpanie.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.