Otvorili sa dvere a vošli Beáta a Arnošt. Len čo si sadli, ozvala sa Beáta:
„Neviem, či to vaše kráľovské veličenstvá už vedia, ale objavila sa tu určitá cirkevná osoba, ktorá nám môže celý Avignon zmariť.“
„Pápež?“ opýtal sa Ján.
„Nie. Arcibiskup Štefan. Neviem, či ma videl, ale určite sa bude pýtať, čo tu robím, keď mám cirkevný zákaz ukazovať sa verejne. A ešte niečo. Musíme si dávať veľký pozor. V Prahe som ho raz videla, ako počúval pri dverách.“
„To si mi nepovedala,“ ozval sa Karol.
„Vždy, keď som ti to chcela povedať, bol tam aj on. Potom som na to zabudla. Prepáč.“
A Beáta podišla ku dverám a prudko ich otvorila. Dovnútra vpadol prekvapený arcibiskup Štefan.
„To je ale prekvapenie, vaša milosť,“ oslovila ho milo Beáta.
„Práve som sa prišiel ohlásiť ku kráľovi. Ale čo tu robíte vy?!“
„Som tu na súkromnej návšteve, vaša milosť.“
„Odkedy chodia milenky kráľov na súkromné návštevy na cudzie kráľovské dvory?“
„Medzi nami, nič vás do toho nie je! Ale keď sa milenka jedného kráľa stane s jeho súhlasom milenkou iného kráľa, vaša milosť, v ceste jej nič a nik nemôže zabrániť.“
„Ale aj tak. Francúzsky dvor je verejné miesto.“
„Chcete povedať, že aj posteľ francúzskeho kráľa je tiež verejné miesto?“
Štefan na sucho prehltol a zmĺkol. Beáta pokračovala: „Poďte, vaša milosť, kráľ vás čaká.“
„Beáta,“ ozval sa Karol po Štefanovom odchode. „Vyzerá to, že má niečo za lubom. Ty jediná by si to z neho mohla vytiahnuť.“
„Zbláznil si sa?! To sa už nepamätáš, že ma chcel aspoň dva razy uniesť?!“
„Práve preto. Asi má na teba určitú slabosť.“
Beáta na neho strašne zazrela a medzi rečou ešte niekoľkokrát skontrolovala, či na dverách nie sú nalepené ešte aj iné uši. Neboli. Nakoniec sa spýtala:
„Ako si to predstavuješ?“
„No vonku ho ako keby náhodou stretneš …“
„Radšej stretnúť čerta ako jeho,“ zahundrala.
„… my traja, ktorí tu sedíme, ťa budeme strážiť.“
„Že ja hlúpa, som ti skočila na tú tvoju diplomaciu a štátnictvo. Ako keby som tých nepríjemností nemala dosť aj bez teba!“
„Pochybujem o tom, že by si dokázala iba tak sedieť. A to zvlášť vtedy, keď sa okolo nás pohybuje tento nebezpečný zločinec.“
„Dobre, Karol, ušetri si ďalšie kázne, presvedčil si ma. Kedy mám začať?“
„Čím skôr, tým lepšie.“
Už popoludní sa náhodou stretla Beáta so Štefanom.
„Oh, pani Beáta!“
„Ó, vaša milosť, aj vy ste tu?“
„Vyšiel som si na malú prechádzku. Pani Beáta, nemôžem uveriť, že je to pravda.“
„Čomu nemôžete uveriť?“
„Že vás Karol predal Jánovi. Veď celý život sa vás držal ako kliešť. Dokonca vás skrýval aj pred svojím otcom…“
„To je pravda, vaša milosť, ale to viete, roky utekajú a milenky nemladnú. Zvlášť vtedy nie, keď už majú dospelé deti …“
„Takže vy ste sa Karlovi zunovali? A čo na to hovoríte?“
„Na čo?“
„Na ten obchod s vami.“
„Nie je to nič neobvyklé. A francúzsky dvor je väčší a zaujímavejší než český.“
„Takže vám je to jedno?“
„To viete, že mi to nie je jedno!“
„Mladosť ste strávili s Karlom a on vás teraz odkopne! Nehanebník!“
„Kráľ si môže vyberať. Milenka nie.“
„A nechceli by ste mu … túto hanebnosť … oplatiť?“ zašepkal jej do ucha.
„Ako, vaša milosť?“
„Nemáte chuť ho, povedzme, zaškrtiť?“
„Za takýto obchod určite!“
„Pani Beáta, mohli by sme sa stať, no nazvime to – spojencami …“ a chytil ju okolo pliec.
„V akom zmysle, vaša milosť?“
„V takom, že napríklad môžete dochutiť určité jedlo …“
„Kráľovi?“
„Nie. Kráľovnej.“
„Kráľovná mi neublížila.“
„Keď odstránime kráľovnú, Karol sa bude musieť znovu oženiť. A my si budeme môcť presadiť vlastné záujmy. A vy tiež.“
„Už viete, ako to urobíme?“
Štefan sa ku nej ešte dôvernejšie naklonil a potichu jej do ucha rozpovedal celý plán. Potom jej navrhol, že sa stretnú večer. Beáta si sadla na lavičku a obchádzali ju mrákoty.
„Beáta, všade som ťa hľadal,“ oslovil ju nahlas Karol, „máš ísť k Jánovi,“ a cestou jej zašepkal do ucha: „Zistila si niečo? My sme skoro nič nepočuli, ale videli sme všetko.“
Prikývla a nechala sa odviesť do Jánovej pracovne. V predsieni už stál sluha, ktorý mal každého prichádzajúceho ohlásiť.
V strede obrovskej miestnosti stál stôl, za ktorý sa mohli zmestiť šiesti ľudia. Sedeli za ním Arnošt a Ján. Prichádzajúci si prisadli a Beáta im ticho, takmer šepotom povedala, na čo prišiel Štefan. Na chvíľu zavládlo hrobové ticho. Karol sa zdvihol zo stoličky. Prechádzal sa s rukami za chrbtom a začal: „Budeme ho musieť odstrániť …“
„Ty ho chceš zabiť?“ prerušila ho otázkou Beáta.
„Nie, len niekde bezpečne zavrieť. Aspoň na ten čas, kým sa vrátime z Avignonu.“
„Na cestu by sme sa mali vydať čo najskôr, je to veľmi ďaleko,“ ozval sa Ján.
„Obávam sa, že sa pár dní zdržíme,“ poznamenal Arnošt. „Štefan nám bude neustále za pätami. A nakoniec nie je isté, či by mu postačila iba kráľovnina smrť. Naozaj sa ho musíme striasť. Ale bezpečne.“
„Nuž, vo Francúzsku je veľa zbojníkov. Mohli by prepadnúť jeho koč a on by sa mohol stratiť …“ ozval sa Ján.
„Ty sa chceš spojiť so zbojníkmi?! Kráľ a zbojníci?!“ spýtal sa Karol.
„Nie, Štefan by sa mohol spojiť s nimi proti nám. Je to rovnaký zlosyn. Myslel som zbojníkov iba navonok.“
„Kde chceš takýchto zbojníkov nájsť? Prezlečieš za nich svojich rytierov?“ zadudral Karol.
„Nie. Nechcel by som do toho miešať nikoho zo dvora. Aj bez toho je tu veľa klebiet.“
„Tak kde ich chceš nájsť?“
„Neviem.“
„Ale ja viem,“ ozvala sa Beáta. „Poznám jedného muža, ktorý to urobí, aj keby nechcel.“
„Knieža Lodovico?“ ozvali sa naraz Karol a Ján.
„Hm, ako to viete? Veď meno som vám nepovedala.“
„To by si neverila, ale my vieme vecí …“ odpovedal jej Karol.
„Karol, dúfam, že ten chlapec ešte žije!!!“
„Neboj sa, žije. Dokonca sme ho ani nezavreli. Predpokladali sme, teda ja som predpokladal, že nám ho čoskoro navrhneš za spojenca.“
„Teda, Karol, ty ma naozaj veľmi dobre poznáš!“
„Vidíš, Ján, tú stávku s tebou som práve vyhral. A ten sud vína môžeš dať rovno Beáte. Stávku s ňou som totiž prehral.“
„Čo to bola za stávka?“ spýtal sa Ján.
„Pane, to vám poviem neskôr, teraz by ste ho za ňu zabili,“ usmiala sa. „Ale teraz sa vráťme k veci. Lodovica si vezmem zo začiatku na starosť ja. Teraz ide o to, ako vylákať Štefana zo dvora a potom sa ho ticho zbaviť.“
Radili sa a vymýšľali, až vymysleli …
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.