[hidepost=0]Tma nastala okolo Zeme,
Nie niekým iným vytvorená – nami.
My Svetlo sme uvidieť nemohli
A vinní sme za to sami.
Nekonečná milosť Boha –
Svoju Lásku tu poslal,
Aby ľudí učil, a prísne,
Ako žiť v Zákonoch, ukázal.

Ale dokonca aj ten, ktorý tak túžil
Po lepšom živote na Zemi,
Kto zmeniť seba snažil sa,
Aby sa nestratil v strašlivej tme,
Lásku pochopiť kto usiloval sa,
Aby posielal ju druhým –
On nezrelým ukázal sa,
Sám ukázal sa slabým…

A tma okolo Lásky zhustla,
Tým viac v nej Jadro svietilo –
Syn Boží Púť svoju zavŕšil,
„Dokonané je!“, – smutne zašeptal,
Keď Jeho, Samotnú Lásku,
Ku krížu utrpenia pribili.
„Ukrižuj!“, – kričali znovu a znovu
A tým sami seba súdili.

A Boh zahalil Tvár Svoju
A zmluva so Svetlom skončila sa,
Ešte silnejšie Tma zhustla,
Aby zničila všetkých a všetko.
V utrpeniach dozrieval národ,
Aby ukázal sa verným Bohu,
Tým Svetlu vopred pripravil Príchod –
A vybudovalo nám Svetlo cestu!

Brána do Domova otvorila sa,
Aby duchovia do Domu svojho navrátili sa,
Predstúpiac pred Boží prah –
Otvorená znovu tam cesta!
Teraz pracujte neprestajne,
Z iskry plameňom by ste stali sa,
Tým tmu spaľovali a znovu vzlietali,
A Bohu všetky vrátili talenty…

Počujte Volanie Nebies, Atlanťania![/content_control]