[hidepost=0]

Spriadajú sa Pramienky našich Snažení
koľké z nich v oblažujúce sa premení?
Spriadajú sa … len či do Úsilia
či v neblahom, ničivom sa oni vysilia?…

Kde sa stretnú dvaja, nemusí to pekné byť,
bo v ničivom Úsilí vedia len sa vyfarbiť.
Kde sa stretnú mnohí, môže byť Pohroma,
škodlivé vládlo. Súperenie. Nie Podpora.

Takto len zničujúce ovládalo ťa Tvor,
Svojvôľa trónila, Život tvoj bol Boj.
A len jedno jediné ešte by ťa vyzdvihlo,
bolo by ti Potravou, čo by ťa živilo.

Stačilo by len popustiť už Opraty
chytiť sa Slobody, zabudnúť na Útrapy,
Rozumu vlastného čo Mocou len dýcha
nevidí, nevníma… Ovládla ho Pýcha.

Sloboda tá ťa nenechá iba tak.
Vyzdvihne, napojí, Láskou nechá sa znať.
Tam, kde ona sa zavše objaví,
Dych tvoj zatají sa. Blaženosť sa vyplaví.

Lietať si môžeš, ako ten Vták
nič ťa už nepúta, nezahatí Zrak.
Lebo len hrejivé hýbe Dušou tvojou,
tešíš sa, objímaš. Lásku Jeho s tou svojou.

Studnica hlboká vynára sa ti
odkiaľ tá Hĺbka?… Nič z nej sa nestratí.
Do Úsilia každodenného ona načierala,
Nocou, Dňom v tom sa namáhala.

Vznešenosť Jeho dá sa v tom vycítiť,
Hĺbka Šľachetnosti ju môže zachytiť.
Priezračnosť Jeho snúbi sa s Láskou
nezastrie ju už nič. Nezakryje Páskou.

Kto si?… Hospodár Stvorenia?…
Čo podporí každé, čo za Tebou sa má?
Nevie si Duša Tvora ani len predstaviť
čo za Veľkosť v Tebe dá sa vyplaviť?…

Len leť Duša, za Túžbou sa dvíhaj,
nasýť sa Večnosťou, s ňou sa vzlínaj.
Aby si naveky presiakla jediným:
Konanie podľa Neho. Naveky byť s Ním!

[/content_control]