Pokrivený kríž stojí na kopci, máva svojimi ramenami a snaží sa upútať pozornosť. Čierne havrany a supy krúžia okolo, aby sa v príhodnej chvíli vrhli na korisť, ktorá im sama príde priamo pod zobák. Snažia sa zamaskovať za biele holubice, čo sa im však nemôže podariť.

A už, hľa, kráča procesia aj s posvätnou monštranciou. Na čele kráča pápež a v rukách drží vysokú tyč, na vrchole ktorej je napichnutý človek ako obetný baránok, ktorým si chcú uzmieriť Boha. Tisíce, milióny čiernych duší sa okolo neho zbieha. Dvíhajú ruky nahor a snažia sa zachytiť kvapku krvi z obetovaného, aby ju prijali ako posvätenú hostiu na znak zmierenia sa s Bohom.

Z údolia teraz prichádza zástup iných veriacich. Týchto vedie ich biskup a ako monštranciu nesie na rukách nahé dievča, ktoré chcú dať Bohu na potešenie ako obeť zmierenia. Zbiehajú sa okolo nich tisíce, milióny veriacich mužov a žien. Pri pohľade na obetné dievča onanujú, aby si takto uzmierili Boha.

Ajhľa, a tamto ide tretia procesia, ktorú vedie kardinál a ako monštranciu nesie sám seba bičujúc sa ťažkým bičom. Tu je najväčší počet veriacich, ktorí uctievajú kardinála a z rán po biči olizujú krv, lebo si myslia, že to je krv Novej Zmluvy ako symbol zmierenia sa s Bohom.

Uprostred davu týchto všetkých veriacich, prvých, druhých i tretích, teraz povstáva ich skutočný bôžik, ktorého uctievajú. Nie je to však Lucifer, nie je to ani duch. Slepý, hluchý, bezzubý, s drápami a jedovatým jazykom tam stojí. Snaží sa okolo seba vytvoriť dúhu s ohnivým krížom utrpenia uprostred.

A už vychádzajú jeho pochopovia, ktorí vysávajú z duší i posledné zbytky vedomia.

Dno pekiel je ohavnejšie než najväčšia ohavnosť, no slová nestačia na to, čo sa tam všetko deje. Hľa, ľudia, váš cieľ!

Z knihy Pre ľudí