Pohoršujete sa nad vecami, nad ktorými by ste sa nemali pohoršovať, a schvaľujete veci, ktoré sú ohavnosťou.

Je plachta, ktorá má štyri rohy. A v tej plachte sú hady, chrobáky a iné ohavné zvieratá. Je zviazaná na uzol a visí vám na krku. Skláňate sa, až sa hrbíte. Väčšinou sa usmievate nad jej obsahom a tvárite sa, že ste si na plecia vyložili svoj kríž. Vo vašich očiach si ho predstavujete ako kríž Pravdy, no v skutočnosti je to kríž hanby, kríž smrti.

Mračná krákajúcich čiernych havranov a vrán sa vznáša nad vami a vyďobáva vám oči. Vychádzajú z vás ohavné útvary, ktoré namiesto úst majú len krvavý otvor, ktorým vysávajú všetko šťastné. Nemajú oči, lebo nenávisť je slepá. Sú ich stovky, tisíce a ako strážcovia strážia vaše väzenie, do ktorého ste sa sami zavreli pred svetom.

Cítite sa v ňom šťastne a neuvedomujete si, že ste zošaleli. Len mrazivé ticho je okolo vás, lebo sem neprenikne ani len posledný lúč svetla. Tu ste len vy a vaši strážcovia, ktorých nenávidíte, lebo sú obrazom vášho vlastného „ja“. Vysávajú z vás dušu, teda oberajú vás ešte aj o to posledné, čo ste kedy mali, až z vás nezostane nič, len maličká nevedomá iskrička.

V nebytí žijete, lebo váš život už nie je vedomým žitím, ale len prežívaním spomienok, ktoré už ani nie sú vaše, ale len vašich strážcov, ktorí vám ich zobrali. Ohavný pán vám všetkým vládne, pán, ktorého sa všetci bojíte a ktorého ste si všetci vytvorili. Zrodený zo strachu a z nenávisti, z krvi vašich blížnych, ktorých máte za nepriateľov, z vášho vlastného mäsa, teda ducha, ktorého ste mu dobrovoľne dali, a z kostí vašich rodičov, ktorých ste zradili a zabili. Miesto krvi má len hadí jed, ktorým vás usmrcuje.

Je to samotné dno pekla. Najtemnejšia časť temna, najhlbšia hĺbka hlbín. Miesto, odkiaľ sa vrátiť nedá. Prívesok, ktorý len s námahou bytostní privádzajú k výlevke a ktorý sa po tisícročia bude musieť rozkladať.

Z knihy Pre ľudí