Zlo je chápané väčšinou ľudí ako krajne nežiadúci jav, a to napriek tomu, že na zemi nie je ani jediný človek, ktorý by v tej alebo inej miere nevytváral zlo, či nepáchal zlé skutky. Samozrejme tí, ktorí vedome uctievajú a slúžia zlu, považujú existenciu zla vo svete za nevyhnutný jav. Ich cieľom je rozširovať zlo vo svete a nakoniec dosiahnuť pomyselné víťazstvo zla nad dobrom. Toto sú takzvaní satanisti, uctievači diabla. Predsa však vo všeobecnosti je tento druh ľudí odsudzovaný verejnou mienkou, aj keď v súčasnom verejnom povedomí hranica medzi tým, čo je považované za dobro a zlo, sa stáva čoraz viac rozmazanou a nejasnou.
A predsa, keď vylúčime z nášho skúmania všetky škodlivé (zlomyseľné) pozorovania, tak táto otázka „Nevyhnutnosť alebo zlo?“ v našom živote znepokojuje mnohých hľadajúcich a premýšľajúcich ľudí. Pričom časť týchto hľadajúcich po úvahe, skúmaní i hľadaní sa prikláňa k tvrdeniu, že zlo je v našom živote nevyhnutné. Toto je zdôraznené nie zlomyseľnosťou, ale vlastným dobrým chcením.
Existuje dokonca na prvý pohľad celkovo usporiadaná filozoficko-teologická teória, ktorá zdôvodňuje nevyhnutnosť zla vo svete. Podľa tejto teórie, pokiaľ by nebolo vo svete zlo, človek by si nemohol uvedomovať seba samého, nemohol by sa vyvinúť k dokonalosti.
Zlo v tejto teórii vystupuje, podľa svojho druhu, ako výchovný faktor, ako nevyhnutný protiklad dobra, bez ktorého človek nemôže pochopiť čo presne je dobro a prečo je treba tvoriť dobro a robiť vedomú voľbu v prospech dobra. A keby nebolo zlo vo svete, človek by sa stal podobný zvieraťu, ktoré ako je známe nemá sebauvedomenie: do určitej miery môže pochopiť bytie, okolitý svet, no nemôže si uvedomiť samé seba. A Lucifer, protivník a bojovník proti Bohu, zákerný pokušiteľ ľudstva, v tejto teórii vystupuje ako nevyhnutný nástroj vývoja vo stvorení.
Teraz preskúmajme túto teóriu o nevyhnutnosti zla v našom živote vo svetle poznania, ktoré je obsiahnuté v diele Abd-ru-shina „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“. Najprv pripomeniem, že myšlienka o nevyhnutnosti zla vo svete je uznávaná aj medzi tými, ktorí sa vo svojom živote už stretli s Posolstvom Grálu a priznávajú vysokú hodnotu tomuto dielu. Je to paradoxné, ale nevyhnutnosť zla vo svete v tomto prípade odôvodňujú Dokonalosťou Božej Vôle. Tvrdia napríklad nasledovné: „Pokiaľ je Stvorenie dielom Dokonalej Božej Vôle, neochvejnými Zákonmi Božími, v ktorých nachádza svoje vyjadrenie múdrosť a láska Boha k všetkému skutočnému, tak prítomnosť zla v Stvorení taktiež sídli v tejto múdrosti, inými slovami, je Bohom od začiatku predvídaná. A tak v Stvorení je nevyhnutný Lucifer (falošný princíp) – pokušiteľ i podnecovateľ k zlým skutkom.“
Predsa však, ak sa pozorne pozrieme na podobné tvrdenia, tak v nich samozrejme objavíme, že princíp pokušenia, falošný princíp Lucifera a zodpovednosť za jeho prítomnosť v Stvorení nie je na padlom anjelovi, ale na samom Bohu, na Jeho Božskej Vôli! To znamená, že to, čo bolo výsledkom Luciferovho falošného rozhodnutia a nasledujúceho pádu, nie je podľa spomenutej teórie porušovanie Božej Vôle, lásky Boha-Otca, ale naopak splnenie Luciferom predurčenej misie pokušiteľského falošného princípu vo Stvorení.
Podobnú situáciu sme objavili i v rozširovaní myšlienky o zrade Judáša, ktorý podľa názoru stúpencov tejto myšlienky tiež plnil iba úlohu nástroja Božskej Prozreteľnosti, ktorý vykonala plán spasenia ľudstva s pomocou prinesenia daru, vraždy na kríži, ukrižovanie Syna Božieho Ježiša. Podľa tohto sa Judáš nejaví ako zradca, nenesie zodpovednosť za svoje činy, len poslušne a odovzdane splnil to, čo mu bolo uložené Bohom. Stúpenci tejto myšlienky sa tiež utvrdzujú v tom, že Judáš bol najväčším učeníkom Ježiša a tak misia Judáša (zrada učiteľa) bola veľmi ťažká a zodpovedná.
Všeobecne situácia s Luciferom – je zvláštny prípad. Pokiaľ ide o naše želanie porozumieť a pochopiť jeho úlohu v Stvorení, nevyhnutne musíme brať do úvahy, že Lucifer je bytosť, pôvod ktorej je v Božsky-Bytostnej Sfére. To je nemysliteľne vysoko nad úrovňou nášho pôvodu. Jeho sféra pôsobenia, jeho podstata a všeobecne takmer všetko, čo je s ním spojené – nachádza sa mimo tej oblasti, kde môžeme vedome pôsobiť, poznávať a pochopiť. Napriek tomu prax ukazuje, že práve za hranicami oblasti nášho pôvodu, za hranicami našich schopností pochopiť sa pokúšame pritlačiť iných hľadajúcich robiť odvážne vyjadrenia. Je rozumné pýtať sa, nepodieľa sa na tomto páde hľadajúcich pýcha rozumu, začiatok všetkej našej biedy?
Stúpencom myšlienky o nevyhnutnosti pokušiteľského princípu vo Stvorení nevyhovujú priame vyjadrenia Abdrushina, že Lucifer bol poslaný do Stvorenia z Božskej úrovne, aby sa stal Pomocníkom ľudstva rozvíjajúceho sa v hmotnosti, no on však svoju misiu nezvládol a tým nasledoval jeho pád.
Áno, Božská Vôľa je dokonalá, Sama v Sebe i vo vonkajších prejavoch Zákonov Stvorenia! Všetko, čo nastáva, vzniká vo Stvorení odohráva sa vždy v rámci Zákonov Stvorenia, Zákonov Božej Vôle. Avšak to neznamená, že zlo vznikajúce v Stvorení vôľou v hmotnosti vyvíjajúcich sa ľudských duchov je schválené a od začiatku želané Božskou Vôľou. Dopustené – áno, ale schválené – nie! Zlo ako výsledok pôsobenia slobodnej vôle ľudstva odklonilo sa od sledovania Vôle Boha, proti Božej Vôli a preto podlieha nemilosrdnému odstráneniu a vykoreneniu v Stvorení.
Pod slovami „zlo dopustené Božou Vôľou“ treba pochopiť nasledovné. Len v najnižších miestach Stvorenia v ohromnej vzdialenosti od zdroja Svetla je možné objavenie zla, objavenie disharmónie v Mechanizme celkového Stvorenia naladenom len na harmóniu. Stvorenie je donútené trpieť zlo kým nebude celkom vykorenené samočinným konaním Zákonov. Raz vzniklo zlo ako dôsledok prejavu vôle ľudí, do svojho odstránenia zdržiava sa v rámci troch základných zákonov Stvorenia nazvaných v Posolstve Grálu Medzníkmi Božej Vôle: Zákona Vzájomného pôsobenia, Zákona Rovnorodosti a Zákona Tiaže. Avšak zlo narúša činnosť druhých zákonov – napríklad Zákona Pohybu i Zákona Rovnováhy medzi Dávaním a Braním.
Súčasný účinok Zákonov vždy smeruje na vykorenenie zla (na odstránenie vznikajúcej disharmónie), iba zotrvačnosť skutočnosti nepovoľuje vznikať tomu súčasne, to znamená, že v momente zrodu a vznikania zla. Ešte zlo možno definovať ako premenu prirodzeného režimu vecí vo Stvorení. Tento prirodzený poriadok vecí je dôsledkom činnosti Zákonov. Pokiaľ sa poriadok porušuje, činnosť Zákonov smeruje iba na jeho obnovenie. A tak, ako je Božská Vôľa sama prirodzenosť, usporiadanosť a harmonickosť, to všetko neprirodzené, disharmonické, zlé vo svojej podstate je proti Božej Vôli.
Múdrosť i Láska Boha sa prejavuje nie v nevyhnutnosti falošného princípu a zla ako výchovného faktora spôsobujúceho rozvitie semien ducha, ale v tej neúnavnej pomoci zo strany Zákonov Božskej Vôle, ktorá sa ukazuje ľudským duchom na všetkých ich cestách, a pokiaľ sú tieto cesty poznamenané zlom tak vedú do tmy. Pri tomto ľudským duchom v procese ich rozvoja vôbec nebolo nevyhnutné vytvárať zlo, aby dozreli. Dozrievanie by celkom mohlo prebiehať bez zla, bez vnášania disharmónie, prekážok v Stvorení. Takáto púť rozvoja bola by správna vo všetkých vzťahoch. Sama o sebe skutočnosť obsahuje dosť podnetov pre dozrievanie a rozvoj k dokonalosti, aby semená ducha si mohli uvedomovať seba a stať sa zrelými osobnosťami. Viac toho by nastalo tým rýchlejšie a úspešnejšie, čím harmonickejšie chvenie by celok skutočne v nevyhnutnom postupnom rozvoji mal a čím by bol svetlejší i ľahší.

Preklad: Zuzana Michaličková