Mnohí sa pohybujú životom ako tiene. Tieň je niečo, čo nezanecháva stopu, niečo malé, tmavé, mimo svetla. Rozhliadnite sa okolo seba a pozorujte, sami zbadáte milióny ľudí, ktorí sú tieňmi. Je ich drvivá väčšina. Sú to tí, ktorí nechcú vytŕčať z davu a všemožne sa snažia o to, aby si ich nikto nevšimol.

Okrem vlažných tu nájdete aj množstvo takých, ktorí sú najhorší pokrytci. Hoci vnútorne cítia, že niečo je nesprávne, neurobia nič preto, aby to zmenili, lebo by mohli byť nápadní. Až keď sa niečo stane, keď je to už všetkým viditeľné, až potom vyhlásia: „My sme to predsa už dávno vedeli!“

Skúste sa ich však opýtať, prečo to vtedy aspoň nepovedali. Ihneď si nájdu tisíce výhovoriek: „To sa predsa vtedy nedalo…“, „Čo by ľudia povedali…“, „Vtedy bola iná doba…“ a mnohé ďalšie.

Boja sa. V skutočnosti sa boja toho, že by iní ľudia o nich hovorili. Najhoršie na tom sú tí, ktorí prehlasujú, že poznajú Slovo. Sľúbili Mu vernosť vo všetkých premenách svojho bytia, ale požiadavku byť nápadným vo všetkom, tú nesplnili.

Zmenili svoje oblečenie, ale iba takou formou, že to nie je nápadné. Zmenili svoje správanie, ale iba takou formou, ktorá nie je nápadná. Zmenili svoju reč, kto si to všimol?

V skutočnosti nič nezmenili! Konajú tak ako iní, cirkevnícky. A cirkevnícke je tiež ich oblečenie, správanie i reč.

Ten, kto pozná Pravdu, musí túto Pravdu žiť! A to je to nápadné, čo má konať, lebo ľudia sú dnes životu podľa Pravdy na míle vzdialení. K tomu však netreba neustále usmievavé tváre, ale niečo úplne iné.

Jedine ten, kto naozaj dokáže prebudiť svoj cit, spozná, čo je zmysel pre krásu, jedine ten dokáže podľa Pravdy žiť a bude nápadný svojím správaním, oblečením i rečou. Bude nápadný každým svojím pohybom. Ľudia ho budú pozorovať a prísne posudzovať, či to, čo hovorí, aj naozaj žije. Nikdy nesmie dôjsť k rozdielu medzi tým, aký dojem vyvolá jeho osobnosť, a tým, aké sú jeho skutky.

Z knihy Pre ľudí