„Môj cieľ je duchovného druhu! Avšak neprinášam nijaké nové náboženstvo, nechcem založiť nijakú novú cirkev, o to menej nejakú sektu…“ Takto je charakterizované to, čo tu má byť! Má, ale nie je! Čo ste to, ľudia, založili a ako sa správate?

Nazývate sa ako „voľné združenie“. Podľa Zákona je voľné združenie vtedy, keď jeden podporuje druhého v jeho úsilí a keď všetci vzájomne podporujú v tomto úsilí všetkých ostatných. Žijete však na Zemi, preto musíte mať i pozemské prostriedky. Voľné združenie neznamená, že to nemá byť pevná pozemská organizácia s pevnými pravidlami.

Odpradávna, ešte v čistých časoch Atlantídy, bol život ľudí na Zemi organizovaný. Správcovia krajiny mali poradcov i vo veciach duchovných. Budovali sa za ich pomoci nielen chrámy, ale i školy a dokonca obytné domy. Duchovní poradcovia ovládali umenia, najmä to najvyššie umenie, umenie astrológie a Zákonov čísiel. Na základe týchto umení v spolupráci s bytostnými odporúčali, kedy, kde a čo sadiť, stavať, robiť atď.

Duchovná práca šla takto ruka v ruke s prácou pozemskou, čo bola pravá modlitba. Prešli tisícročia. I po páde ľudstva do hriechu sa mnohé zachovalo čisté. Len niektorí začali oddeľovať duchovnú prácu od hmotnej. Bolo to v dôsledku prepestovania rozumu, ktorý nemohol rozumieť jednote.

Aby sa zabránilo stŕhaniu duchovného do prachu, začali vznikať prvé duchovné organizácie. Boli to školy, ktoré knieža príslušnej krajiny vyčlenil spod svojej právomoci a prenechal ich riadenie kňazom. Bolo to v súlade s Božou Vôľou. Takto sa na pôde škôl uchovala duchovná Čistota a jednota medzi duchovnou a hrubohmotnou prácou.

Medzitým v mnohých iných oblastiach rozum víťazil, a tak sa z hmotného vytrácalo duchovné. Toto trvalo až do odchodu ľudí z Atlantídy. Jediné, čo si odnášali, bolo spoločné vlastníctvo prostriedkov, ktoré dnešní vedci označujú ako prvotno-pospolnú spoločnosť. Toto jediné správne sa zachovalo z čias Atlantídy.

Na nových územiach, kam prišli vysťahovalci, už od začiatku začali odtŕhať duchovné od hmotného. Duchovné sa začalo venovať iba duchovným veciam a hmotné iba hmotným. Tým vznikla priepasť medzi týmito dvomi súčasťami života. V priebehu ďalších tisícročí sa táto priepasť tak zväčšila, až sa stala nepreklenuteľnou.

V tomto štádiu prišiel na Zem Abd-ru-shin ako perzské knieža. V maličkom národe sa pokúsil opäť nastoliť jednotu. Keďže hmotné prekvitalo a duchovné sotva prežívalo, musel duchovné pozdvihnúť a hmotné potlačiť, aby sa tak pokúsil nastoliť chcenú jednotu.

Tú jednotu, ktorá má svoj obraz v správnom pomere mozgov človeka. Polovica mozgu zadného, teda citového, a polovica mozgu predného, teda rozumového. Prepestovanie rozumu nie je len väčší predný mozog, ale zároveň na jeho úkor zmenšený zadný mozog. Človek nemá mať inú celkovú veľkosť mozgu či tvar lebky, ale má mať časti mozgu v správnom pomere.

Abd-ru-shinovi sa želaná jednota podarila dosiahnuť iba sčasti. Príliš prepestovaný rozum ľudí viedol k tomu, že plne nechápali Jeho opatrenia, a preto musel postupovať pomaly. Ruka vraha predčasne ukončila Jeho život, preto nemohol dokončiť všetko to, čo mal v úmysle. Priepasť medzi duchovným a hmotným sa tak stále zväčšovala.

Tu prišiel na Zem Syn Boží Ježiš. Položil ľuďom nový základ, čisto duchovné Slovo, lebo hmotné už tu bolo také silné, že len čisto duchovné mohlo ľuďom ešte pomôcť. Hmotné bolo preto tak rozrastené, lebo ešte aj tí, ktorí sa volali „duchovní“, teda kňazi, boli v skutočnosti otroci hmoty.

Táto záchranná misia sa z maličkej časti podarila. Pár jednotlivcov opäť začalo šíriť duchovné. V priebehu storočí sa k tomu povolaní snažili, aby duchovné postupne prerástlo hmotné, a tak vytvorilo jednotu. Žiaľ, oficiálni predstavitelia cirkví boli opäť tými, ktorí duchovné vôbec nepochopili, a tak jeho prenikaniu najviac bránili.

V stave, keď už-už hrozilo, že hmotné opäť zadusí duchovné, prišiel na Zem Syn Človeka. Ostrým prísnym mečom rozťal to oddeľujúce, čo bolo medzi duchovným a hmotným, a nastolil tak jednotu. Rukou vrahov bol predčasne ukončený Jeho život, a tak opäť ako pred tisícročiami nemohol dokončiť svoje dielo.

Jednota, ktorú nastolil Syn Človeka, bola v organizácii, ktorú na Jeho podnet a s Jeho súhlasom ľudia založili. Jednota, ktorá znamenala: „Na základe duchovného budovať hmotné.“ Ako jasný príklad slúžilo hmotné budovanie Osady Grálu na duchovnom základe.

Počas života Syna Človeka sa mnohí snažili zakaliť túto stavbu, ale nepodarilo sa im to. Prišli najťažšie roky, vojna. A po vojne nutnosť opätovného budovania. Hmotné ešte stále stálo, ale to duchovné?

Vznešené dámy začali s novou prácou. Tu sa vyrojili rady odpadlíkov: „Menia Slovo! Chcú sa dosadiť miesto Pána!“ Takto a podobne to znelo. Popri túženej výstavbe započal súčasne boj. Sily sa trieštili. A tak sa opäť nemohlo vybudovať to, čo bolo zamýšľané.

Temno začalo triumfovať i na Hore. Procesie ako v Lurdách stáli na vodu pri horskom dome, veď: „Určite je svätá, keď ju bytostní priviedli Pánovi!“ Z Výšin zaznel príkaz: „Okrešte toto konanie!“ A tak začal pokus o záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dalo. Prísne pravidlá a predpisy boli dané, aby sa ľudia spamätali a spoznali, v čom chybili. Prísne pravidlá a predpisy úplne na všetko, lebo do všetkého ľudia vniesli svoje smiešne názory a omyly.

Zo začiatku bolo toto opatrenie úspešné, ľudia zmĺkli a nevnášali svoje chyby do toho, čo im malo byť sväté. Prešiel čas. Zostala tu len slečna Irmingard. Zostarla a jej život na Zemi sa blížil ku koncu. Čoraz viac začalo do duchovného diania prenikať to hmotné. Ľudia vytvorili novú cirkev!

Slečna odišla z tejto Zeme. Začal boj o pápežstvo! Jeden učeník sa vyťahoval nad druhého, a pritom sa oháňali pozemskými právami. Odstránili i posledného apoštola, aby im v ničom nebránil. Temno opäť triumfovalo! Po koľký krát!

Uctievanie lurdskej vody sa prenieslo aj do stánkov Svetla. V kostoloch sú relikvie; v cirkvi Grálu strieborné a zlaté kríže. Predstavitelia kričia: „My nie sme žiadna cirkev!“, a pritom sa sami správajú ako jej predstavitelia. Cirkev nie je cirkvou preto, že sa tak volá, alebo preto, že bola tak založená, ale preto, že sa tak správajú ľudia!

Z Výšin bolo zhliadnuté nasledovné dianie:

Hľadajúci sú laici, nositelia strieborných krížov sú kňazi, nositelia zlatých krížov sú biskupi a učeníci sú kardináli! Niektorí sa považujú za pápeža! Stánky máte ako kostoly, antependiá ako sošky, nositeľov zlatých krížov ako svätých!

Dosť bolo takéhoto diania! Raz a navždy dosť! Tak ako v Atlantíde k vám teraz volajú tí, ktorí i vtedy prijímali Slovo z Výšin: „Dosť!“

Vyslanci Svetla trpeli pre vás a od vás! Odišli, aby už viac nikdy neprišli! Nepáči sa vám ich Slovo, ako sa vám nikdy nepáčilo! Doteraz ste vždy konali len podľa seba a aký je výsledok? Hľaďte okolo seba na ten zmätok! Politici sa hádajú, cirkvi sa prenasledujú a odsudzujú, rodiny sa rozchádzajú, ľudia sa zabíjajú! Kde stojíte vy, ktorí ste našli Slovo a tvrdili ste, že Mu chcete slúžiť vo všetkých premenách svojho bytia?! Čo robíte?! Šírite knihy a naháňate novokrstencov! Tým si myslíte, že ste urobili všetko a nakoniec z toho napíšete zápisnicu! To má byť vaša duchovná práca!

Prečo musia žiť v biede tí, ktorí sa vám nepáčia?! Hovoríte: „Je to ich osud! Sami si za to môžu podľa Zákona.“ Vy tupci a obmedzenci! Podľa vás si i Syn Boží mohol za svoju smrť?! Podľa vás, keď jeden ozbíja druhého, je ten ozbíjaný páchateľ?! Podľa vás bol Hitler ľudomil?! Len si žite ďalej vo svojom kľude a tvárte sa ako pokrytci! Cirkev Grálu vás spasí!

Amen!

Z knihy Pre ľudí