Kastelánka jeho veličenstva (132. pokračovanie)

„To sa musíte spýtať jeho, vaša milosť.“
„Povedal mi, že madam Beáta je stará a šedivá.“
„Nuž, to sa nemýlil. Najmladšia už nie som a šediny v mojich vlasoch vidíte.“
„A tvrdil, že ste nahrbená a krívate.“
„Dva dni pred jeho návštevou som spadla z koňa. Naozaj som vtedy krívala a bola som aj nahrbená. Ublížila som si aj na chrbte.“
„A spomínal aj škvrny na vašich rukách a tvári.“
„Škvrny? Ja žiadne škvrny nemám.“
„Mne sa zdá, že ste aj tohto pápeža dobehli.“
„Nemala som dôvod.“
„Keď vás videl tak, ako vás opísal, to sa ani nečudujem. Každý muž je predsa na ženy. Nebojte sa, ani pápež nie je výnimka. A čo arcibiskup Arnošt?“
„Arnošt nenaháňa ženy, vaša milosť.“
„Nie? A čo teda robíte v jeho dome?“
„Som jeho príbuzná po otcovi. Hovorím vám, Arnošt nie je na ženy.“
„Je teda na mužov?“
„Ja nie som muž, vaša milosť.“
„Neďaleko som videl veľa detí. Nie sú náhodou jeho?“
„Nie, vaša milosť. Niektoré z nich sú moje, niektoré si priviedol môj manžel a niektoré sú kráľove.“
„Kráľove nemanželské deti opatruje jeho milenka?“
„Niekedy áno. Je na tom niečo čudné?“
„Všetko. Ešte mi povedzte, že o nich vie aj kráľovná!“
„Vie. Vždy, keď idú na Karlštejn, zastavia sa u nás. Kráľovná dokonca pozná všetky deti, ktoré sú u nás.“
„Takže všetky deti, ktoré som videl, sú nemanželské?“
„Väčšina, vaša milosť. Občas sa ku nim pridajú aj kráľove deti z oficiálnych manželstiev.“
„Hlúposť! Neverím vám ani slovo! Vy znovu učíte! A viete, že máte učiť zakázané!“
„Mám dobrú pamäť, vaša milosť a preto sa v tomto dome neučí.“
„Môžete to odprisahať?“
„Kedykoľvek.“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…