V Beátinom dome vyučovali tých starších všetkému tomu, čo bolo verejne zakázané. A v Arnoštovom dome sa schádzali rytieri okrúhleho stola, kde pribudol aj Karlov syn a následník trónu Václav. A znovu medzi nimi mohol byť aj Arnošt. V jeden deň, keď práve Giovanni a Petr maľovali fresku v sále okrúhleho stola v Arnoštovom dome a Beáta im pomáhala, prišla za ňou slúžka:
„Pani markíza, máte v hale návštevu. Prišiel pán kardinál Štefan.“
„Kardinál Štefan? Takého nepoznám.“
„No on sem chodil ešte keď bol arcibiskup. Určite ho poznáte.“
„Aha! Toho naozaj poznám. Povedzte mu, že za chvíľku prídem.“
Slúžka odišla.
„Giovanni, nenechávaj ma s ním dlho osamote. Ktovie načo ho sem čerti doniesli. Počúvaj z vedľajšej izby a ukáž sa vo vhodnom čase.“
Obaja zišli dole. Giovanni vošiel bočným vchodom a skryl sa za záves. Beáta vošla hlavným vchodom a milo privítala Štefana:
„Och, vaša milosť, kde sa vy tu beriete?“
„Milá pani Beáta, konečne som vás našiel.“
„Vy ste ma hľadali, vaša milosť?“ začudovala sa.
„Nuž, keď sme sa vo Francúzsku rozišli, išiel som na druhý deň s arcibiskupom Arnoštom do Amiens. Lenže cestou nás prepadli zbojníci, ako iste viete.“
„Ó, áno. Pán arcibiskup Arnošt nám o tom rozprával. Ale nikto nevedel, čo sa stalo s vami, vaša milosť.“
„No tí diabli ma väznili! Dokonca ani výkupné za mňa nechceli! Mám podozrenie, že za všetkým je Karol!“
„Cisár Karol?! To je neuveriteľné! Ako ste na to prišli, vaša milosť?“
„Musel sa odniekiaľ dozvedieť, že som ho už niekoľkokrát chcel odstrániť.“
„Kto by mu niečo také povedal?“
„Ktovie, možno aj vy,“ žiadostivo sa usmial. „Nechápem, čo sa pápežovi na vás nepáčilo.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.