Od chrbta ku nej prišiel Jovan.
„Natália…“ a chytil ju okolo pliec. Cítil, ako sa trasie. „Vy sa bojíte?“
„Pravdaže sa bojím, Jovan. Veľmi sa bojím.“
Jovan neodpovedal iba ju jemne pohladil. Natália si to ani nevšimla. Súperi práve dostali pokyn vystreliť. Poddôstojník strelil vysoko do vzduchu. Potom strieľal Johann. Keď dvíhal pištoľ, nechtiac stlačil spúšť, zatriasla sa mu totiž ruka a guľka preletela súperovi tesne okolo ľavej ruky. Roztrhla mu uniformu a rana začala mierne krvácať. Natália sa rozbehla k poddôstojníkovi. Odtiahla mu ruku z rany a pozrela sa ako to vyzerá.
„Nebojte sa, pane, je to iba škrabnutie. Johannovi sa musela zatriasť ruka. Včera mi totiž sľúbil, že vás nezabije.“
„Vy ste sa za mňa prihovárali? Aj po tom všetkom?“
„No a? Nemám rada zbytočné pohreby.“ Potom sa obzrela po prítomných a povedala: „Myslím si, že po tomto výstupe by nám veľmi dobre padla káva. A možno aj pohár vína. Páni, pozývam vás ku nám!“
„To pozvanie sa vzťahuje aj na mňa?“ opýtal sa poddôstojník.
„Samozrejme, pane. Musím vám predsa tú ranu poriadne ošetriť. Alebo máte iný plán?“
„Nie, prijímam veľmi rád.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.