Nastalo ťaživé ticho. Nikto z mužov sa neopovážil ani len muknúť. Natália prišla k poddôstojníkovi, ktorý vyvolal súboj:
„Pane, ak Johannovi skrivíte čo len vlas na hlave, vlastnoručne vás zahrdúsim! Škoda, že som to neurobila vtedy, keď ste mi v bezvedomí ležali pri nohách!“
„Tak to ste ma dostali vy?“
„Samozrejme. Kapitán prišiel až omnoho neskôr. On vás dal iba zavrieť.“
„Lenže… teraz zabije on mňa…“
„Nezabije! Môj muž nie je vrah, pane!“
Natália si po tom výstupe vydýchla a išla si zastať medzi ostatných divákov. Všetci stáli v rozpakoch a nevedeli čo robiť.
„No tak, páni, keď sme už tento cirkus začali, tak ho láskavo aj dokončime!“ zavolala Natália.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.