Natália prišla už celkom blízko a vošla do priestoru, kde mal byť súboj. Sokovia už boli rozostavení a čakali len na pokyn. Natália si zastala do prostriedku, aby na ňu každý videl a spustila:
„Vážení páni, prišla som sa pozrieť na to, akáže je to tá dôstojnícka česť, keď sa musí vykupovať krvou. Vy, páni, ktorí si myslíte, že Johann je v práve, len si dobre pospytujte vlastné svedomia, či ste si aj vy niekedy nemysleli to isté, čo tento tu,“ a ukázala špičkou dáždnika na poddôstojníka. „A vy, páni, ktorí ste ešte stále presvedčení, že tento istý muž má pravdu, ste si naozaj tak pevne istí, že to nemôže byť ináč? To vám nestačí, že za pár dní tu bude front a budete musieť všetci strieľať do ľudí, ktorých ste v živote nevideli? A oni do vás? To sa musíte zabíjať ešte aj navzájom? A nakoniec, viete si predstaviť plač a slzy žien a detí vami zavraždených vašich priateľov? Aj vtedy budú vaše svedomia mlčať tak ako mlčia teraz, keď sa všetkému dá ešte zabrániť?“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.