Po prebdenej noci sa rozhodla. Do školy nešla. Veď, nakoniec, od začiatku vojny celé vyučovanie nestálo za nič. Všetci mladí profesori boli v kasárňach a tých starých veľa nezostalo. Hodiny sa suplovali, ako sa dalo. Nakoniec, pre ten jeden deň čo tam nebude, sa škola nezrúti!
Keď Johann odišiel do kasární, vybrala sa k lesíku na miesto súboja. Mala so sebou iba dáždnik. Podopierala sa oň, lebo sa jej triasli nohy. Mala strach. Veľmi sa bála o Johanna.
Ešte pred desiatou uvidela ako sa z kasární vybral hlúčik oficierov a zamieril smerom ku nej. Stiahla sa za strom a čakala, že prídu bližšie. Prišli a veľmi blízko vytvorili kruh. Už si určovali miesta, keď sa Natália odhodlala. Vybehla z lesíka a zakričala: „Stojte! Neopovážte sa pokračovať!“ Na chvíľu sa všetky pohľady upreli na ňu. Rozbehla sa k dôstojníkom. Všetci mlčali a čakali čo sa bude diať. Pre všetkých bola hádankou. Nikto nedokázal predvídať ako sa v ktorej situácii zachová.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.