Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (126. pokračovanie)

Peter zavolal obsluhujúceho a objednal. O chvíľku si pochutnávali na mäsových pirôžkoch a zapíjali ich výborným červeným vínom.
„Vraveli ste, že váš otec vás sprevádzal do Petrohradu …“
„Bolo to pred vašou poslednou výpravou. Otec býval v Petrohrade. Tu nechal postaviť palác, v ktorom teraz bývajú moji nevlastní rodičia a bratia. Mňa vychovávali v Moskve. Otec často cestoval za mnou a rozprával mi, ako cár buduje nové hlavné mesto. Bola som veľmi zvedavá, lebo to opisoval tak živo. Zvlášť vás. Priznám sa, tajne som mu závidela, že on môže byť pri vás a ja nie. Potom dokončil palác a priviedol ma sem.“
„Z tej výpravy sa už nevrátil …“
„Nevrátil, ale stačil sa ešte pred ňou druhý raz oženiť …“
„Vaša macocha vás nevychovávala od malička?“ prekvapene sa spýtal.
„Nie. Mala som vtedy asi desať rokov. Ale ani potom ma nevychovávala. Bola v paláci a obchádzali sme sa. A obchádzame sa doteraz.“
„Ona mi tvrdila niečo iné …“
„Bola za vami?“
Peter zbadal, že sa preriekol. Po malom zaváhaní však odpovedal:
„Bolo to krátko pred sobášom vášho brata Michaila. Rozprávala mi … ale nechajme to tak. Na lodi som sa presvedčil, že nič z toho nebola pravda …“
„Obávam sa, že vám nahovorila to isté, čo Michailovi.“
„To ho viedlo k tomu, aby sa oženil?“
„Povedal mi, že áno.“
„Ako viete, že mu povedala to isté?“
„Podľa vašich slov o lodi … Michailovi nahovorila, že som vaša milenka o odvtedy mi neverí.“
„Mne povedala, že váš vzťah k bratovi je … aj fyzický. Rozumiete?“
„Aha. A vy ste jej uverili?“
Usmial sa. „Niečo mi na jej nárekoch nesedelo. Nevedel som čo. Nariekala, že vás od malička vypiplala a že si vy sama robíte iba to, čo chcete vy. Že neberiete ohľad na nikoho … Že spávate s vaším bratom … a privádzate hanbu na celú rodinu … Potom prišiel ten sobáš a ja som pochopil, že Michail sa vás vzdal. Nevedel som prečo. Ja som vedel, kto ste. To som vám už povedal … a úplne sebecky som vám pomohol, aby ste sa rozpamätali na to, čo bolo predtým … Láska sa nedá zabudnúť …“
„Nekazme si večer klebetami.“
„Necháme to tak … ale keby sa Michail presvedčil, že to nebola pravda, vrátili by ste sa k nemu?“
„Nie. Robí predčasné závery a ja mu nehodlám zdôvodňovať každý svoj krok.“
„Ale vy ste mladá … a on je tiež mladý …“
„Mladý muž je hotová pohroma. Muž sa líši od ženy tým, že prežitím veku si musí potvrdiť skúsenosť z predchádzajúcich životov. Potrebuje na to roky. Žene stačí otvorený cit, aby mala v pätnástich skúsenosť ako v štyridsiatke. Preto môže byť žena o jednu alebo aj dve generácie mladšia než muž.“
„Zaujímavý názor. Myslíte si, že je to pravda?“
„Som o tom presvedčená.“
Navečerali sa a cár ju odprevadil do paláca. Pred jej komnatami jej pobozkal ruku a rozlúčil sa s ňou.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…