„Kde si bola?!“ spýtal sa jej Michail keď ju uvidel po dvoch dňoch doma.
„Strávila som svoju svadobnú noc tak, ako si ty strávil svoju,“ odsekla mu.
„Čože?! S kým?!“
„Staraj sa o svoju manželku, tá nechodí k cárovi!“
Kým sa Michail spamätal, bola už preč.
„Vy sa naozaj chcete vrátiť na noc domov? Zostaňte bývať v paláci. Aj tak doma nikoho nemáte …“ navrhol jej cár, keď sa chystala vrátiť do otcovského paláca.
„Ale čo na to povedia doma?“
„Povedali ste mi, že to nie sú vaši rodičia. Je to pre vás také dôležité?“
Zamyslela sa.
„Máte pravdu, nie je to také dôležité. Zostanem tu.“
„To rád počujem,“ usmial sa. „Smiem vás pozvať na malú nočnú prechádzku?“
„Na prechádzku?“
„Páčilo sa vám prechádzať počas bielych nocí. Pamätám sa na to dobre?“
„Áno, biele noci sú nádherné. V Moskve som niečo také nezažila.“
„Tak pôjdeme.“
„Kam?“
„Na koňoch do petrohradských ulíc.“
„Na koňoch? To ako jazdci?“
„Presne tak.“
„Ale ja som žena, nemôžem jazdiť na koni ako muž!“
„A to vám kto povedal takú múdrosť?“
„Macocha. Povedala, že je to pre dámy nedôstojné.“
„Moja drahá, vo Francúzsku som vás osobne videl jazdiť na koni. Pokiaľ sa pamätám, jazdili ste majstrovsky. Váš vek bol … no, povedzme, že ste vtedy neboli taká mladá ako teraz a musím uznať, že vám to vôbec neubralo ani na ženskosti a ani na dôstojnosti. Tak pôjdete?“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.