Keď sa uvoľnila jej duša od tela, čakalo ju okolo množstvo svetlých bytostí. Mnohých z nich poznala. Boli to priatelia, ktorých mala rada a ktorí už skôr či neskôr umreli. Ona však hľadala niekoho iného, ale ten tam nebol.
Zrazu sa v strede jej priateľov objavil muž. Bol ešte jasnejší a žiarivejší a podával jej ruku. Ona tú ruku prijala.
„Kto si?“ pomyslela si a jej myšlienky bolo zrazu počuť. Zľakla sa, ale ten jasný muž sa usmial:
„Som Azrael, služobník Pána. Budem robiť sprievodcu tvojím posledným životom. Poď so mnou.“
Držiac ho za ruku cítila, že stúpajú vysoko, veľmi vysoko. Keď zastali, cítila pokoj a mier. Cítila lásku, ktorá k nej prichádzala a cítila nevýslovnú dôveru k Azraelovi.
Sadli si. Neďaleko nich žblnkotal potôčik a vzduchom k ním doliehala tichučká nádherná hudba.
„Vyzerá to tu ako v raji,“ povedala.
Azrael sa usmial: „Nie je to ešte raj. Ale aj tak je tu krásne. Tu nikto nikomu nesiaha na život a dôveru cítiš z každého obyvateľa tohto miesta.“
„Povedal si, že mi budeš robiť sprievodcu …“
„Áno. Pozeraj sa.“
Pred jej zrakom prebehol v rýchlosti celý jej život. Cítila z neho lásku, ľútosť i bolesť a čakala, čo bude ďalej.
„Netreba nám podrobne rozoberať tvoj život. Podľa možností, ktoré si mala, si ho žila pravdivo ku prospechu iným.“
„Ale … mám na svedomí aj smrť viacerých ľudí …“
„Tých, ktorí boli odsúdení a zabití? Oni si svoju cestu vybrali sami. Ty si nevraždila, práve naopak – chránila si život vždy a všade. Išla si na zem pomáhať čistiť. A čistenie niekedy bolí.“
„Ale … opustila som dcéru …“
„Jacqueline? Áno. Ale neurobila si to z vlastnej vôle. Veľkú vinu mal na tom muž, ktorý ťa prinútil, aby si si ho zobrala …“
„On bol naozaj mág?“
„Bol. Ale nebol vrah. Bála si sa ho a on teraz musí odčiňovať všetko to, čo zavinil. Nechceš mu pomáhať?“
„Nie … radšej by som …“
„Aha, tvoje srdce ťa ťahá inde. Nemám pravdu?“ usmial sa.
„Máš. Rada by som žila tam, kde je aj on.“
„Ale bude to ťažký život. Chceš mu pomáhať aj za takú cenu?“
„Chcem!“
„Narodíš sa v Rusku. Stretneš sa s tými, ktorých si už poznala. A snáď sa stretneš aj s tým tvojím kráľom …“
„Myslíš si, Azrael, že by som ho nemusela stretnúť?“
„Môže sa stať všeličo. Ľudské konanie je nevyspytateľné. Je chcené, aby si pomáhala cárovi, ale na Zemi je to dlhý čas a všeličo sa môže medzitým prihodiť. Aj s tým musíš rátať pred tým ako pôjdeš opäť na zem.“
„Chcem ísť na zem, Azrael.“
„Stane sa.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.