Čo si predstavujete pod šialenstvom ducha? Mnoho ľudí označujete ako nesvojprávnych a liečite ich v psychiatrických liečebniach. Kto nie je rozumovo zdatný, toho označíte slovom „blázon“, a ten, kto má rozum úplne zastretý, o tom poviete, že je šialený. Všetko posudzujete z hľadiska rozumu! Pozrime sa na to teraz z hľadiska ducha.

Vyberme sa najprv k skupine mentálne retardovaných detí. Pekne sa hrajú, krásne maľujú a na svoju rozumovú úroveň pekne spievajú. Ich cit je otvorený. Aké je tu šialenstvo?! Väčšina z nich sa touto formou učí pravej pokore a väčšinou je to ich posledný život na tejto Zemi, po ktorom stúpajú domov, do raja.

Samozrejme, nájdu sa medzi nimi i také, ktorých cit je zavretý. Tie však nikdy neprejavujú umelecké nadanie, ich duch je temný. Bývajú to najčastejšie duchovia, ktorí drogovali alebo nejakým iným spôsobom si otravovali vlastné telo. Nebývajú to však takí duchovia, ktorí drogy alebo jedy predávali či podávali iným. Napriek tomu, že títo duchovia sú temní, nemôžeme o nich povedať, že sú šialení, lebo konali len proti sebe.

Vyberme sa teraz k inej skupine ľudí. Budú to tí, ktorých označujete slovom „blázni“, teda tí, ktorí dokážu i niečo robiť, ale sú pozbavení svojprávnosti. Medzi nimi nájdeme veľkú skupinu takých ľudí, ktorí sú nebezpeční pre svoje okolie. Nemávajú umelecké nadanie a z duchovného hľadiska sú naozaj pomätení.

Do tejto skupiny patria aj tí, ktorí nie sú pozbavení svojprávnosti, ale v skutočnosti sú nesvojprávni – vrahovia, lupiči, vojaci, kati a im podobní, pokiaľ zabíjajú zo zištných dôvodov alebo iba z potreby zabíjania. Nesmieme sem však zaradiť tú skupinu ľudí, ktorí zabíjajú z náboženského fanatizmu. Patria sem napríklad ešte zlodeji, teda tí, ktorí nezabíjajú, ale napriek tomu nekonajú správne. To sú takisto temné duše v nižšom štádiu duchovnej pomätenosti.

Ďalšou veľkou skupinou ľudí sú takzvaní neškodní blázni, rojkovia. Patrí sem veľa duchov, napríklad takzvané detské národy, ako sú primitívne africké, austrálske, juhoamerické kmene a primitívne národnostné etniká vo všetkých kontinentoch. Môžeme sem zaradiť aj rôzne spiace duše zo všetkých národov, ale i spisovateľov a najmä čitateľov fantastických románov.

Nemýľte si však fantastickú literatúru, ktorá ukazuje nereálne obrazy a dianie, s literatúrou, ktorá predpovedá budúce dianie, ako sú napríklad knihy Julesa Verna či Karla Čapka.

Duchov zo skupiny rojkov môžeme označiť ako pomýlených, napriek všetkému je máloktorý z nich temný. Ani jeden z nich nie je šialený.

Medzi šialených duchov patria náboženskí fanatici od tých najhorších stupňov, ako bola inkvizícia, až po zdanlivo neškodných misionárov. V prípade misionárov treba však veľmi prísne posudzovať každého jednotlivca, lebo nie všetci sú šialení, ale mnohí patria do skupiny rojkov, teda pomýlených duchov.

Zvláštnym prípadom šialenstva, nijako však ojedinelým, je šialenstvo po majetku. Mnohokrát chudobní ľudia držia veci, ktoré nepotrebujú a ktorých predajom by si mohli polepšiť. Ale oni to neurobia, lebo by to potom nemali.

Ďalšou formou šialenstva je šialenstvo vládnuť. Prejavuje sa tým, že postihnutý duch si o sebe myslí, že on musí o všetkom rozhodovať, že je v určitom smere nenahraditeľný, ak nie priam dokonalý. Napriek tomu, že nestačí na všetko, čo robí, odmieta akúkoľvek pomoc, lebo by potom stratil prehľad a nemohol by všetko riadiť sám.

Foriem šialenstva je veľmi veľa. Uvedené príklady boli len tie najvýraznejšie. Medzi menej známe formy patrí vzdanie sa vlastného názoru na úkor názoru „vodcov“ alebo „autorít“, či už duchovných, politických, športových alebo iných, teda slepé poslúchanie bez uvažovania. Ako príklad stačí spomenúť sfanatizované davy ľudí, ktoré uctievali rôznych diktátorov a v ich mene páchali tie najväčšie zverstvá.

Najmenej známou formou šialenstva sú nehrubohmotné vraždy. Sem patria nielen všetky klebety či ohováranie, ale i takéto myšlienky či dokonca závistlivé pohľady. Klebety a ohovárania majú svoje korene v závisti. Každá závisť je dokonaná duchovná vražda bez ohľadu na to, či sa odohrávala v citovej, myšlienkovej, slovnej alebo inej podobe. V prípade závisti, nech je už závidené čokoľvek a komukoľvek, vzniká jemnohmotný útvar zbrane, ktorý útočí na obeť.

Závisť vo svojej pravej podobe je cit, ktorý chce druhého odstrániť, aby ten, ktorý závidí, získal to, čo závidí. Závisť je matkou nenávisti. Každá závisť po určitom čase prechádza do nenávisti, ktorej najčastejšou formou býva rúhanie typu: „Ako to, že…!“

Takáto nenávisť je dvojnásobnou duchovnou vraždou a zároveň lúpežou, lebo prvá vražda bola v okamihu začiatku, keď nenávisť bola ešte len závisťou, a druhá, lúpežná vražda, v okamihu prerastania závisti do nenávisti.

Jemnohmotná forma nenávisti je nielen nová zbraň, ale aj fantóm, ktorého nazývate ako „mora“. Tento fantóm živený nenávisťou ide k cieľu a chce svoju obeť o to, čo je predmetom závisti, lúpežne okradnúť. Preto mora ako prvé začne obeť najčastejšie dusiť tým, že priškrtí šnúru medzi telami zo strednej a hrubej hrubohmotnosti. V deväťdesiatich percentách nastáva hrubohmotná smrť bez zjavných príznakov, čo lekári potom označujú ako „náhla smrť z neznámych príčin“. Tým je zároveň dokonaná lúpež, pretože obeť tým stratila to, čo jej patrilo, i keby to bola len nádej. – –

Šialenstvo je konanie proti Bohu, proti Svetlu, proti Pravde! Nie tí, ktorých vy označujete za šialených sú šialení, ale tí, ktorých duch je tak temný, že už nedokáže robiť nič iné, len nenávidieť!

Z knihy Pre ľudí