Cisár si myslel, že do Viedne príde aj Natália za Gerdom. Predpokladal, že Gerd je naďalej jej milencom. Lenže Natália neprichádzala, a cisár čakal.
Prišiel posledný deň roku 1914. Priatelia sa opäť stretli vo veľkom dome. Okrem iných tam bol aj Josef. Natália ho zavolala bokom od ostatných. Chcela mu niečo veľmi dôležité povedať.
„Josef, front sa blíži ku nám každým dňom viac. Mali by ste sa postarať o Veroniku.“
Josef jej podráždene odpovedal: „Už ste ako moja matka. Tá mi tiež aj trikrát za deň odkazuje, aby som sa s ňou oženil skôr ako sa jej narodí dieťa.“
„A vy si ju nechcete zobrať?“
„Zobral by som si ju aj hneď, ale keď to matku tak hnevá, ešte sa neponáhľam.“
„Lenže viete si predstaviť aký bude mať Veronika život, keď vás pošlú na front a jej sa slobodnej narodí dieťa? Každý bude na ňu prstom ukazovať a budú sa jej smiať do očí, že ten jej pánko si ju nezobral. Že na zábavu mu bola dobrá, ale za ženu nie? Josef, Veronike bude bez vás zle. Keby ste ju aspoň zabezpečili nejakými peniazmi, keď sa už s ňou nechcete oženiť.“
„Veronika má prístup ku všetkým mojím peniazom.“
„Áno, to je teraz. Čo sa stane, keď vo vojne umriete? Uvažovali ste nad tým čo bude s ňou a s dieťaťom? Všetko po vás zdedí vaša rodina aj jej nezostane nič. Teda, pokiaľ nenapíšete závet.“
„Natália, nemám rád tieto papierovačky.“
„Ani ja nie. Ale je to potrebné. Johann a váš otec sa dedičstva vzdajú v jej prospech. Vzdá sa ho však vaša matka a vaše sestry?“
„Dobre, Natália, presvedčili ste ma. Dajte mi ten váš závet. Ten čo vám ho pomáhal zostaviť Gerd. Ja niečo podľa neho napíšem.“
„Dobre, Josef, nezabudnite v ňom prehlásiť Veronikino dieťa za svoje.“
„Vy si teda potrpíte na detaily!“
„Samozrejme. Viete ako sa mne samotnej žilo, keď všetci o mne rozprávali, že som ľahká žena? A to som ani nemala dieťa. Myslíte si, že o Veronike rozprávajú ináč?“
„No dobre. Idem písať. Potom vám to dám odkontrolovať, vy… jedna!“
Natália priniesla svoj závet a Josef podľa neho napísal ten svoj. Nezabudol tam napísať, že dieťa, ktoré sa narodí Veronike v apríli 1915 má niesť jeho priezvisko. Natália bola spokojná. Potom mu kázala, aby ho ešte raz prepísal a spolu s Josefom sa vybrala k notárovi. Jeden závet hneď nechali u neho a druhý zostal u Natálie. Neskôr sa o ňom dozvedel aj Josefov otec.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.