Jovan jej teda obraz dal.
„Gerd,“ začala Natália. „Bude vojna… bojím sa, že ju neprežijeme. Ale je tu maličká Gerda. Vo francúzskej banke mám ešte okolo pol milióna frankov. Ak by maličká prežila, chcela by som, aby mala prístup k peniazom. Alebo Kristína. Ja viem… ona ich nepotrebuje, ale mohli by sa využiť pre opustené deti… neviem ako to urobiť… je toho veľa…“
„Natália, všetko sa dá vyriešiť. Poďte, sadneme si na to.“
Gerd ju zobral bokom a veľmi dobre jej poradil. Natália napísala závet. Zároveň urobila niekoľko kópií a prítomní jej ho ako svedkovia podpísali. V závete bolo napísané, že po jej smrti patria peniaze jej dcére Gerde. V prípade, že by dcéra neprežila, majú byť odovzdané Kristíne alebo Jovanovi za účelom financovania domu pre opustené deti. Závet obsahoval ešte podrobné podmienky a týkal sa peňazí nielen vo Francúzsku ale aj v Hercegovine. Johann urobil podobný závet. A nakoniec sa pridal aj Gerd. Časť majetku ním previedol na Kristínu, časť na súrodencov a časť pre financovanie študentov a opustené deti. Len Josef odmietol. Povedal, že on je optimista a optimisti sa dožívajú zvyčajne vyššieho veku.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.