Eduard sa snažil, aby s ním bola pani markíza čo najdlhšie a aby musela nocovať na hrade. Veľmi úspešne sa mu to podarilo. Na druhý deň jej predstavil svojho pobočníka Daniela a požiadal ju, aby sa mu venovala. Odmietnuť sa nedalo. Medzitým zistil, odkiaľ vedie tajná chodba do Beátiných komnát …
Keď sa Beáta konečne dostala do svojej komnaty, bola už hlboká noc. Tak ako minulú noc, aj teraz ju tam čakal Giovanni.
„Včera si mi sľúbila, že mi povieš, na čo je nutné, aby som bol každú noc v tvojej spálni.“
„Neviem, ale tuším nejaké nepríjemnosti.“
„Aké nepríjemnosti?“
„Eduard … no, nepáči sa mi. Je to obrovský chlap … veľmi mi pripomína Luxemburga.“
„Luxemburga?“
„Áno. Obávam sa, že mu ide mňa. Ak to nevieš, tak najväčší kapitál kráľov sú práve ich milenky. Čím je spokojnejší kráľ, tým má milenka vyššiu cenu. Taký kráľ sa tým ani nemusí chváliť, za všetko hovoria roky, ktoré táto žena strávi po jeho boku. Ich prednosťou je vzhľad, zábavnosť a najnovšie aj múdrosť … To je práca Luxemburga. Keď sa vrátil z Prahy na bojisko, ospevoval moju múdrosť a učenosť. Keby však len to. Vyklebetil všetko, aj to, ako som mu rozbila hlavu, keď ma väznil. Jeho reči môžu za to, že ma teraz chcú všetci.
Dokonca Eduard ešte za Luxemburgovho života navrhol Francúzsku obchod. Vráti niektoré zabraté územia, ale dostane za ne – mňa. A Luxemburg prišiel po mňa. Kráľ Ján mi hovoril, že ma chcel pred ním len ukryť. Lenže ja som sa skryla tak dobre, že ma nenašiel. Musel sa s dlhým nosom vrátiť späť. Tým sa moja cena ešte znásobila a to zvlášť vtedy, keď sa po Európe rozniesli správy, že žijem s Luxemburgovým synom.
Potom stúpla moja cena tým, že som ušla pápežovi. Ďalej tým, že som učila – aj keď skoro tajne. Na tej cene nič nemenilo ani to, že som z roka na rok staršia.“
„Rozumiem tomu, že ťa každý chce. Ale ja si ťa nedám! Ľúbim ťa, Beáta.“
Beáta sa spýtavo pozrela na Giovanniho. On si ju privinul k sebe a pobozkal. Neprotestovala. Po chvíľke však pokračovala:
„Musím ti ešte niečo povedať. Keď som žila vo Francúzsku s Jánom, volal ma Mária a dôkladne ma ukrýval pred všetkými návštevami. Takže nikto nevedel, že je to tá Beáta, za ktorú sa odstupujú územia a králi by ju vyvážili zlatom. Až sa u Jána objavil Karol a ten ma spoznal. A nielen on. Potom sa to rozšírilo a obávam sa, že ja som bola príčinou toho, že Jána zavraždili. To mi je najviac ľúto …“
„Odkiaľ to všetko vieš … teda o tých obchodoch s milenkami?“
„Rozprával mi o tom Ján. A vedel o tom aj Karol. Preto mi potom zakázal verejne pôsobiť a hlavne učiť. Ale nepovedal mi ani slovo.“
„Vezmi si ma. Odvediem ťa preč od týchto hnusných kšeftov.“
„Giovanni, myslím, že najprv pôjdem s tebou maľovať tie fresky.“
Giovanni ju zobral do náručia a vtlačil jej na pery ohnivý bozk. Vtedy sa za jeho chrbtom objavil kráľ Eduard.
„Á, pani Beáta netrávi noci sama!“ neodpustil si posmešnú poznámku.
„Odkedy je zakázané tráviť noci … s vlastným manželom?“ spýtala sa nevinne.
Eduard zalapal po vzduchu a po chvíli zo seba dostal:
„Nehovorte mi, že za taký krátky čas čo ste v Čechách, ste sa stačili vydať!“
„Je to neuveriteľné, však?“ opýtala sa o milo.
„Neuverím, kým neuvidím váš doklad o sobáši!“
„Nie som vaša poddaná, pane! Vám nemusím skladať účty!“
„Dám na to krk, že ten doklad nejestvuje! Vydávať sa po štyridsiatke keď vám doteraz vyhovovalo nemať manžela! Neverím vám ani slovo! Tento muž je váš milenec tak ako desiatky mužov pred ním!“
„Desiatky? Toľko ich nebolo. Moja zbierka milencov je skutočne veľmi útla.“
„Netárajte! Celá Európa o tom hovorí!“
„Európa zvyčajne tára.“
„A vy nie?!“
„Ja nie.“
„Chcem vidieť ten doklad, ináč vám neuverím ani slovo!“
„No dobre, zajtra vám ho možno môj manžel prinesie.“
„Prečo možno?“
„Ak ho vaši ľudia pustia späť ku mne.“
„Dobre, milá markíza! Tak zajtra!!!“
„Dobrú noc, veličenstvo.“
Kráľ neodpovedal a zlostne odišiel. Prvý sa spamätal Giovanni:
„Čo chceš teraz urobiť?“
„Teraz sa vyspíme. Zajtra pôjdeš za Arnoštom a vybavíš to.“
„Arnošt ti ho bez sobáša nevystaví.“
„Vystaví. Povieš mu, čo sa stalo, to bude stačiť. Zoberiem si ťa potom, keď Angličania odídu. A povieš mu, že sobášny list je odškodnenie pre mňa. On už bude vedieť aké. Požiadaj ho aj o kľúč od toho domu, kde som už raz bola.“
„Čo by sa stalo, keby som ten list nepriniesol?“
„To by bolo veľmi zlé. Usvedčil by ma z klamstva a nasilu by ma kúpil od Karla ako zviera. Nie som si istá, či by sa mi od neho podarilo ujsť. Anglicko je za morom.“
„A keď ho prinesiem?“
„To bude lepšie. Vtedy sa ma možno pokúsi uniesť, ale tomu sa dokážeme brániť.“
Na druhý deň odišiel Giovanni za Arnoštom. Našiel ho na arcibiskupstve. Vysvetlil mu, čo potrebuje. Arnošt si sadol a bez námietok sobášny list ihneď napísal. Urobil ešte aj viac a sobáš oficiálne zapísal aj do sobášnej knihy. Ako svedkov zapísal Karola s Eliškou.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.