Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (108. pokračovanie)

Večer prišiel znova.
„Tak už vieš odpoveď?“
„Áno, pane. Nebola to ťažká hádanka. Boli to iba traja muži.“
„Traja?“
„Otcov otec, syn a vnuk.“
„Dobre. Môžeš žiť o jeden deň dlhšie.“
„Ó, koľká milosť! Jeden deň navyše!“ posmešne zvolala a zostala stáť. „Ale za to ty budeš žiť o jeden deň kratšie.“
„Ja?“
„Ty.“
„Šnúru už nemáš.“
„Nielen šnúrou ťa môžem zabiť. A nielen teba.“
„Uvidíme, či aj o dva dni budeš taká odvážna ako teraz!“
„Uvidíme, či aj ty budeš taký múdry o desať rokov, keď v tvojej krajine nebudeš mať žiadnu ženu a tvoj rod vyhynie!“
„Čože?!“
„Vari dokážeš ty porodiť syna? Alebo ti ho porodí tvoj eunuch? Si vari nesmrteľný? Sú nesmrteľní tvoji muži? Zabi nás všetky do jednej a tým zabiješ seba.“
„Žena je bezcenné a hlúpe stvorenie! Je tu len pre potešenie muža!“
Zrazu zmĺkol. Niečo mu prišlo na um. A na tvári mu bolo vidieť, že to bola veľmi ťažká myšlienka. O to ťažšia, lebo sám musel pripustiť, že pravdu má ona. Naozaj, kto bude rodiť deti, keď ženy nebudú? A jeho rod? Obrátil sa k nej:
„Čo by si teraz robila ty?“
„Okamžite by som zastavila to vyvražďovanie.“
„Ale vinní musia byť potrestaní! Veď tak to hovorí aj naša viera!“
„To je pravda. Čím sa previnili tie ženy, ktoré si už zabil?“
„Ako mám vedieť kto je vinný a kto nie?“
„Môžeš vari podľa našej viery zabíjať nevinných? Všetko musíš posudzovať srdcom! Alebo si už srdce tými ukrutnosťami stratil?!“
„Ako mám zistiť, či ešte mám srdce?!“
„Posúď moju vinu!“
„Ty … nie si vinná …“
„Prečo ma potom chceš zabiť?“
„Vydal som taký príkaz!“
„Aj kráľ raz umrie. Ako sa postaví pred tvár Božiu, keď vydal nesprávny príkaz a konal neprávosť?“
„Ťažko … Opravím ten príkaz!“
Otvoril dvere a nechal si priviesť pisára. Nadiktoval mu nový príkaz, ktorým zrušil popravy svojich žien na druhý deň po svadbe. Nezrušil ich však úplne. Popravená mala byť žena, ktorá mu do roka po svadbe nepriviedla na svet potomka alebo by sa ináč prehrešila. Potom poslal pisára, aby príkaz prečítal vonku. Keď odišiel, obrátil sa k nej:
„Nezomrieš. Si spokojná?“
„Som unavená. Nespala som štyri dni a tri noci. Nechaj ma odpočinúť.“
Prikývol a vyšiel aj on.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…