Pred niekoľko tisíc rokmi žil na Zemi jeden bohatý šejk. Ovládal mnoho tisíc ľudí, ktorí ho uctievali ako Boha. On sa tomu nebránil, lebo mu to lichotilo. A tak si vymyslel celé božstvo, ktorého sa stal najvyšším Bohom.
Šejk zomrel, no božstvo zostalo v povedomí ľudí. Uctievali ho, hoci už ani nevedeli prečo. Tak prešli stáročia. Bývalý šejk sa znovu narodil v tejto krajine, teraz však ako syn pastiera. Kňazi medzitým z bývalého uctievania spravili krvavé obety, lebo tak chceli uspokojiť svoje vášne.
Malý chlapec rástol a jeho otec si veľmi prial, aby sa stal kňazom. Ale v chlapcovi bolo niečo, čo ho od toho odrádzalo. Nenachádzal pokoja, a tak sa vydal hľadať odpoveď na svoje vnútorné pálčivé otázky.
Nikým nepoznaný raz prišiel do hlavného mesta. Živil sa príležitostnými prácami a pretože súčasný šejk práve chystal svadbu svojej dcéry, rád privítal pracovitú ruku. Mladý chlapec bol vzhľadom na svoj vek pridelený k skupine, ktorá zdobila chrám pre nastávajúcu svadbu.
Chrám sa chlapcovi veľmi páčil, bol mu akýsi povedomý. Nevedel, že bol postavený na mieste bývalého šejkovho paláca po tom, čo sa palác zrútil pri zemetrasení. Na stavbu boli z neho použité kamene.
To bolo to, čo mladého chlapca oslovilo. Deň i noc trávil v chráme a neustále pracoval na jeho výzdobe. Nemohol zostať nepovšimnutý, a tak si ho zakrátko dal zavolať hlavný kňaz a ponúkol mu, aby sa i on stal kňazom. No mladý chlapec váhal. Cítil sa v chráme šťastný, no stále ho čosi odrádzalo od kňazského stavu. To však hlavný kňaz nechápal a myslel si, že chlapec sa rúha Bohu. A tak ho v deň svadby obetoval.
Až po smrti bývalý šejk pochopil, aký nezmysel pred stáročiami urobil, keď sa vyhlásil za Boha. Už v nasledujúcom živote to smel napraviť, preto sa stal bojovníkom, ktorý po celej krajine rúcal staré chrámy. Nebral však ľuďom vieru v Boha, iba im ukazoval, aké nezmyselné je robiť ľudské obety. A ľudia, ktorí sa báli krvavých obradov, ho vítali s jasotom.
Kňazi, ktorí robili obety, radšej z krajiny utiekli. Mladého bojovníka si ľud vyvolil za svojho šejka. S láskou viedol svoj ľud. Každú noc sa ponáral do tajomstiev hviezd, v ktorých dokázal čítať ako v otvorenej knihe. A raz tam našiel zapísané tajomstvo, ktoré dlho nemohol rozlúštiť. Až tesne pred koncom svojho života ho dokázal správne prečítať. Hviezdy písali, že za pár rokov sa v maličkej dedine smerom na východ narodí Syn Boží. Starý šejk chcel, aby mu jeho ľudia šli slúžiť. A preto toto tajomstvo odovzdal svojmu synovi Baltazárovi.
Baltazár pokračoval v kraľovaní po svojom otcovi a čakal na zavolanie Hviezdy. Prešlo mnoho rokov a Baltazár bol čoraz netrpezlivejší. Zabudol, čo mu prikázal otec, že má k Synovi Božiemu ako dar priniesť svoj národ, aby mu smeli slúžiť. Zostalo len vedomie o dare. A tak, keď po mnohých rokoch Hviezda oznámila narodenie Syna Božieho, dal naložiť pripravené cennosti. Ale zabudol na to hlavné – pomáhať Ježišovi.
Našiel cestu do Betlehemu, poklonil sa, odovzdal dar a vrátil sa domov. Vtedy zrazu zaznel k nemu hlas jeho otca: „Baltazár, a kde si nechal svoj ľud?“ Baltazár zostal zarazený. Sprvoti nerozumel, no za chvíľu si spomenul, čo mal urobiť. No bolo už neskoro. Kým by bol všetko pripravil, prešli by desaťročia.
Baltazár vedel, že jeho život sa stal zbytočným. V zúfalstve ho chcel skončiť, ale hlas jeho otca mu v tom zabránil. Panovať mu však už dlho dopriate nebolo a smrť našla rýchlu cestu k jeho lôžku. Na smrteľnej posteli si Baltazár predsavzal, že k Synovi Božiemu privedie celý svet.
O pár storočí v tomto predsavzatí viedol nejednu križiacku výpravu. Nepochopil, že Boh nechce násilie a že povyšovanie sa nad Lásku vedie len ku krvavým obetiam, ktoré kedysi dávno jeho otec sám poznal. – –
Blížime sa k záveru dnešného príbehu spred niekoľkých storočí. Nové násilie je na Zemi a s ním starí duchovia, ktorí sa opäť vyhlasujú za bohov, a preto si vynucujú krvavé obete či nové násilie, ktorými chcú zmeniť svet. Len málo je šejkov, ktorí spoznali svoje bludné cesty a mohli ich tak opustiť.
Obrat ku Svetlu, tak sa nazýva krok, ktorý urobil šejk, a nenávisť, tak sa nazýva cesta Baltazára. Šejk nezabíjal kňazov, ale búral iba múry, ktoré bránili vo výhľade do Svetla. Baltazár, naopak, zabíjal neveriacich a okolo ostatných staval múry, aby Pravdu nebolo vidieť.
Z knihy Pre ľudí