Zakrátko sa kráľ a princ rozlúčili a odišli. Zostal pri nej iba de La Reynie.
„Sudcovia už odišli a ja sa od vás do mesta nedostanem,“ povedal.
„Môžem vám požičať môj koč …“
„Myslel som, že ma necháte u vás prenocovať,“ usmial sa.
„Dobre, pán sudca. Ráno pošlem sluhu po váš koč. Nebolo by dobre, keby vás Parížania videli vystupovať z toho môjho. Aj tak je už dosť klebiet.“
„Pôjdete spať?“
„Kým ste mali to obchodné rokovanie, nechala som si pripraviť kúpeľ. Bol to pre mňa dosť ťažký deň.“
„Môžem vás tam sprevádzať?“
„Do kúpeľa?“ spýtala sa začudovane.
„Do kúpeľa,“ odpovedal sudca a pobozkal jej ruku dlhšie, než sa v spoločnosti pokladalo za slušné. Nebránila sa.
„Teraz ste sama?“
„Nemám milenca, ak ste sa na to chceli spýtať.“
„Chcel …“
Keď už sedeli vykúpaní a zabalení v plachtách, La Reynie sa spýtal:
„Máte tu ten olej?“
„Chceli by ste ho vyskúšať?“ zasmiala sa.
„Rád by som ho videl. Či je naozaj hodný toho, čo som zaň ponúkol.“
„Prosím,“ podala mu fľaštičku.
„Sú Turci lepší milenci než Francúzi?“ spýtal sa.
„Neviem.“
„Saint-Simon hovoril …“
„Tak vám asi nezabudol povedať, že som po tomto oleji zaspala.“
„Naozaj?“
„Pán policajný prezident, ste obeťou svojho povolania. Do kúpeľa ste so mnou išli preto, aby ste zistili, že moja jazva zostala tam, kde bola a teraz si myslíte, že som pri Ibrahimovi švindľovala!“
„A nie?“
„Podajte mi ten olej!“
Zobrala fľaštičku a sudcu natrela tak výdatne, že za pár minút spal ako bábätko. Obliekla sa a čakala, kedy sa zobudí.
Asi po dvoch hodinách otvoril oči.
„To je neuveriteľné, ešte aj s týmto ste mali pravdu!“
„Ja neklamem, pán sudca. Ozaj, aká som milenka?“
„Neviem … nepamätám sa … My sme spolu niečo mali?“
Rozosmiala sa: „Zaspali ste pri natieraní tak ako ja. Máte ešte nejaké iné otázky?“
„Jednu by som ešte mal …“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.