Ráno ju už čakali.
„Dobré ráno, pani Beáta,“ pozdravil Barca.
„Viem si predstaviť aj lepšie,“ odpovedala.
„Ja tiež,“ usmial sa. Spoza jeho chrbta vystúpila žena.
„Mercedes, prezri jej šaty. Richard hovoril, že v nich nosí prenosnú zbrojnicu.“
Žena poslúchla a postupne vyťahovala z Beátiných šiat rôzne zbrane. Keď skončila, na stole stála poriadna kôpka dýk a krátkych mečov.
„Je to všetko?“ opýtal sa.
Žena prikývla a povynášala ich von.
„Nie je dobre ísť proti vetru, milá markíza.“
„Vietor sa zvykne po čase otočiť, milý markíz!“
Barca sa usmial: „Aj Mercedes bola rovnako tvrdohlavá. Nakoniec sa podvolila.“
„Ja nie som Mercedes!“ odsekla a dôstojne odišla k maliarskemu stojanu.
„Dúfam, že vás nebudem rušiť,“ povedal a sadol si tak, aby jej videl na plátno. Beáta chytila stojan, otočila ho tak, aby nič nevidel a povedala: „Nebudete!“
Napodiv Barca zostal sedieť a dokonca po čase ich opustil. Tak to robil celý čas. Bol zvedavý, čo Beáta maľuje, ale ona mu nedovolila ani len nazrieť. Dozvedela sa, že čoskoro bude mať narodeniny a tak sa odvolávala na to, že je to jeho narodeninový dar a nesmie ho vidieť skôr. Barca ustúpil aj teraz.
Počas tých niekoľkých vzácnych chvíľ, keď im Barca nedýchal na chrbty, sa rozprávali. Beáta si spomenula, že Francesco ju sprevádzal aj do jej zámku, aby im predstavil svoje fresky. Tváre si pamätala vždy.
„Francesco, poďte sa pozrieť.“
„Vy mi to dovolíte? Veď ešte včera ste sa tomu bránili?“
„Včera to ešte nebolo hotové. Tak poďte, lebo nás Barca prekvapí.“
Francesco prišiel k jej stojanu a prekvapene pozeral. Pred ním boli dva rôzne portréty. Na prvom bol Barca. Tvár mal temnú a okolo neho poletovali akési čierne potvory v červenom plamennom šate.
„Toto má byť ten narodeninový dar?! V živote sa odtiaľto nedostanete!“
„Mlčte! Je to súčasť môjho plánu na oslobodenie. Teraz si pozrite ten druhý. Vezmite si ho do rúk, dám si miesto neho čisté plátno.“
Kým si maliar prezeral obraz, ona nielenže vymenila nové plátno, ale ukryla ten prvý obraz, ktorý naháňal hrôzu.
„Vám sa nepáči?“ opýtala sa.
„Je nádherný. Strácam slová pri pohľade naň. To má byť moja podobizeň?“
„Pravdaže.“
„Aj s tým svetlom na čele a s krídlami?“
„Schovajte ho. Ste to vy!“
Otvorili sa dvere a vošiel Barca. Beáta už maľovala nový obraz.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.